Ukrajinská rozviedka: Kinžal obsahuje 155 amerických súčiastok
Hypersonická raketa Kinžal patrí medzi najničivejšie konvenčné zbrane, ktoré Rusko nasadzuje proti Ukrajine. Moskva ju používa takmer výhradne na hodnotné ciele, akými sú elektrárne, teplárne alebo letiská. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR teraz zverejnila analýzu, podľa ktorej zo 197 identifikovaných súčiastok rakety pochádza 155 od amerických výrobcov.
Ďalších sedemnásť komponentov pripadá na Japonsko, desať na Švajčiarsko a sedem na Taiwan. Dve súčiastky pochádzajú od nemeckých firiem a po jednej od výrobcov z Bieloruska, Južnej Kórey, Číny, Veľkej Británie a samotného Ruska. Pri poslednom komponente sa pôvod nepodarilo určiť. Údaje HUR zverejnila 12. októbra na portáli War & Sanctions, ktorý doplnila interaktívnym 3D modelom strely a podrobným zoznamom jej súčiastok.
Mikroprocesory aj pamäťové čipy
Medzi identifikovanými komponentmi sú mikroprocesory, pamäťové čipy, programovateľné hradlové polia FPGA, analógovo-digitálne prevodníky či výkonové tranzistory od spoločností AMD, Texas Instruments, Micron Technology alebo Analog Devices.
Údaje podľa HUR ukazujú pretrvávajúcu závislosť ruského zbrojárskeho priemyslu od zahraničnej elektroniky napriek sankciám a exportným obmedzeniam. Krajina pôvodu pritom označuje predovšetkým sídlo výrobcu, nie nutne miesto skutočnej výroby súčiastky. Samotná prítomnosť západných komponentov nedokazuje, že ich výrobcovia dodali priamo do Ruska. Rusi sankcie obchádzajú zložitým systémom, v ktorom figurujú nastrčené firmy, často fungujúce v Turecku, Dubaji alebo v stredoázijských republikách.
Raketu nesú upravené MiGy
Kinžal je balistická raketa na pevné palivo s hmotnosťou približne 4,3 tony. Nesie prieraznú trhavú hlavicu s hmotnosťou 450 kilogramov, prípadne aj atómovú nálož. Maximálna rýchlosť strely je približne dvanásťtisíc kilometrov za hodinu, pri priblížení k cieľu klesá na zhruba 4 800 až 5 200 kilometrov za hodinu. Raketu vypúšťajú upravené stíhačky MiG-31K a MiG-31I.
Konštrukčne vychádza z pozemnej balistickej rakety 9M723 systému Iskander-M, s ktorou podľa ukrajinskej rozviedky zdieľa zhruba deväťdesiat percent komponentov. Líši sa najmä upravenou aerodynamickou konštrukciou, aktívnou radarovou navádzacou hlavicou a prostriedkami elektronického rušenia. Okrem rušiacej stanice využíva aj systém vypúšťania klamných cieľov, ktorý má komplikovať jeho zachytenie protivzdušnou obranou.
Objednávky aj cena
Podľa ruských armádnych dokumentov, ktoré v októbri 2025 získal ukrajinský server Militarnyj, si ruské ministerstvo obrany objednalo na rok 2024 štyridsaťštyri Kinžalov a ďalších stoštyridsaťštyri na rok 2025. Cena jednej rakety mala byť asi 366 miliónov rubľov, vtedy zhruba 4,5 milióna dolárov.
V roku 2026 navyše Moskva podľa ukrajinskej rozviedky pozastavila sériovú výrobu Kinžalov a časť výrobných kapacít presunula k balistickým raketám Iskander-M. Dôvodom mali byť hlavne problémy s presnosťou zásahov a obmedzená dostupnosť nosných lietadiel MiG-31, ktoré už Rusko sériovo nevyrába. V júli 2026 malo Rusko podľa odhadu HUR asi päťdesiat Kinžalov. Zároveň však pokračuje v modernizácii strely a vyvíja variant s trieštivo-trhavou bojovou hlavicou.
Problémy ukrajinskej obrany
Kinžaly predstavujú pre ukrajinskú protivzdušnú obranu závažnú hrozbu. Denník Financial Times v októbri 2025 informoval, že Rusko upravilo letové charakteristiky balistických rakiet Iskander-M a Kinžal, aby sťažilo ich zachytenie americkými systémami Patriot. Ten je jediný schopný Kinžal zostreliť, Ukrajinci však trpia kritickým nedostatkom munície do Patriotov.
Podľa analýzy údajov ukrajinského letectva klesla úspešnosť zachytávania ruských balistických rakiet z tridsaťsedem percent v auguste 2025 na šesť percent v septembri. Americká vojenská rozviedka DIA takisto upozornila, že ruské úpravy letových trajektórií zhoršili schopnosť Ukrajiny zachytávať tieto strely systémom Patriot.
