Carrie je príbeh, ktorý funguje aj dnes
Po uvedení nového seriálu Carrie, ktorý vytvoril Mike Flanagan, sa nadšenci spisovateľa Stephena Kinga pýtali, prečo treba ďalšiu verziu. Predošlých spracovaní bolo podľa nich dosť a nové nemôže súperiť s ikonickým a najznámejším filmovým spracovaním z roku 1976 Briana De Palmu.
Príbeh stredoškoláčky Carrie White, ktorý King napísal v roku 1974, je známy už desaťročia. Spolužiaci ju šikanujú, doma čelí náboženskému fanatizmu a psychickému teroru vlastnej matky. Keď Carrie zistí, že má telekinetické schopnosti, jej ponižovanie, osamelosť a potláčaný hnev vyústia do tragédie počas školského plesu.
„Chcem vedieť, prečo. Všetko, čo som chcela, bolo chodiť do školy. Nikdy som vám nič neurobila,“ hovorí Carrie svojim spolužiakom, ktorí jej ubližovali. Príbeh človeka na okraji kolektívu a šikanovania, ktoré sa za 50 rokov pre online svet zmenilo k horšiemu, tak nemohol prísť na obrazovky v aktuálnejšej dobe.
Tvorcovia priblížili šikanu dnešnému publiku
„Tvorcovia zvolili prístup, ktorý približuje šikanu dnešnému publiku a ukazuje jej možné podoby v súčasnom prostredí. Dôležité je, že príbeh neukazuje iba správanie jednotlivcov, ale aj vplyv skupiny a reakcie okolia,“ komentuje terapeutička pôsobiaca na platforme Ksebe Naďa Dudová. Platforma slúži na podporu duševného zdravia a spája ľudí s overenými psychológmi a terapeutmi.
Šikanovanie podľa nej nie je problémom jednej krajiny či školy.
Román je fikcia, no reflektuje realitu
Carrie obsahuje aj obraz zrady a krutosti, ktorý sa stal natoľko ikonickým, že ho poznajú aj ľudia, ktorí nevideli filmovú ani seriálovú adaptáciu diela. Korunovaná kráľovná plesu, ktorá si ušije vlastné šaty, skončí obliata prasacou krvou a stojí pred očami spolužiakov, ktorí sledujú jej utrpenie. Nasleduje smrť a skaza.
King sa netajil tým, že keď knihu začal písať, po štyroch stranách si povedal, že je hrozná, a vyhodil ju do koša. Rukopis vytiahla jeho manželka Tabitha, ktorej sa text páčil, a odkázala mu, nech v knihe pokračuje. Spomínal na dievča, ktoré poznal zo školy a ktoré ho inšpirovalo pri písaní. Nosilo každý deň to isté oblečenie a na Vianoce dostalo nové šaty.
„No krutosť ostatných nezmizla. Ešte sa vystupňovala,“ hovoril pre Boston Globe v roku 2024.
