Pochybnosti o Starlinku dávajú krídla konkurentom SpaceX
Správy o obmedzení rýchlosti pri vojenskom využívaní satelitnej siete Starlink Elona Muska, ktorá je pre Ukrajinu nevyhnutná na odrážanie ruských vzdušných útokov, pripomenuli americkým spojencom, že sú až príliš závislí od prístupu ku kritickým technológiám, nad ktorými nemajú kontrolu.
Využívanie prístupu k technológiám, od ktorých závisia ľudské životy, ako nástroja nátlaku počas konfliktu nie je nič nové. Tento prípad však mnohým otvoril oči. Je to „niečo, čo už nemôžete odvidieť“, vyjadril sa kanadský premiér Mark Carney. Aj keď sa zdá, že obmedzenia boli zrušené, hrozba odpojenia pretrváva.
Európska únia má prostriedky aj motiváciu výrazne podporiť alternatívne satelitné siete, ako sú Eutelsat Communications či SES SA. Ich kapacita je síce oveľa menšia než v prípade Starlinku, ale podľa analytika Bloomberg Intelligence Johna Daviesa majú v strednodobom horizonte najlepšie predpoklady stať sa alternatívou, ak sa vlády rozhodnú odvrátiť od Muska a SpaceX.
Z dlhodobého hľadiska sa Únia sústreďuje na novú satelitnú sieť Iris2 za 15,6 miliardy eur, za ktorou stojí kapitálovo posilnený Eutelsat a ďalšie európske spoločnosti. Predstavitelia Únie môžu urýchliť schvaľovanie celoeurópskych projektov, ako je Project Bromo – spoločný podnik na výrobu satelitov, do ktorého sú zapojené spoločnosti Leonardo SpA, Airbus SE a Thales SA.
Vesmírny priemysel je však náročný biznis. Európa je celé roky vzdialená od toho, aby dokázala skutočne konkurovať Muskovej spoločnosti, ktorá pokrýva prakticky celý reťazec vesmírnych aktivít od výroby rakiet až po prevádzku satelitov. Investovať do novej generácie satelitov je jedna vec, ale dostať ich na obežnú dráhu vo veľkom počte a rýchlym tempom si vyžaduje čas. Európe chýbajú opakovane použiteľné rakety, vďaka ktorým sa SpaceX preslávila. Preto nebude satelitná konštelácia Iris2 funkčná skôr než v roku 2030.
Trhová hodnota SpaceX je už teraz tisíckrát vyššia než hodnota Eutelsatu. Medzitým by zvolenie nacionalistických lídrov, ako napríklad Marine Le Penovej vo Francúzsku, mohlo schladiť nadšenie pre celoeurópske obranné projekty aj pre podporu Ukrajiny.
Existujúca konštelácia nízkoorbitálnych satelitov OneWeb spoločnosti Eutelsat by sa mala využívať efektívnejšie. Hoci za Starlinkom zaostáva, jej možnosti by sa dali rozšíriť pomocou väčšieho počtu prenosných terminálov vhodných na vojenské použitie, ako naznačila spolupráca s juhokórejskou spoločnosťou Intellian. Pravdepodobne si to vyžiada ďalšie investície a podporu výroby zo strany francúzskej a britskej vlády. Spoločnosť v posledných rokoch získala množstvo peňazí aj podpory, no stále nie je zisková a je vystavená úpadku trhu so satelitnou televíziou.
Európa by mala zostať otvorená aj globálnym partnerstvám. Jedným zo zrejmých kandidátov je kanadská spoločnosť Telesat Corp., ktorej sieť Lightspeed by mala začať fungovať na budúci rok. Ďalším je Amazon.com Inc., ktorá má na obežnej dráhe už takmer 400 satelitov a tento rok spúšťa komerčné služby. Závislosť od Amazonu by však bola obojstranná – Jeff Bezos sa pri vynášaní satelitov spolieha na francúzsku raketovú spoločnosť Arianespace.
„Užšie vzťahy by mohli znížiť závislosť od Muska a potenciálne viesť aj k spolupráci pri výrobe rakiet,“ hovorí Francesco Nicoli, docent na Polytechnickom inštitúte v Turíne. Regulačné orgány by podľa neho mohli zabezpečiť, aby boli terminály jednotlivých satelitných sietí vzájomne kompatibilné.
Európa bude musieť posilniť aj svoju obchodnú obranu. Spojené štáty hrozia odvetou za snahy Únie zbaviť sa závislosti od Muska, napríklad vyhradením časti telekomunikačného trhu pre domácich operátorov. Takéto nápady sú politicky riskantné, keďže závislosť Únie od amerických technológií ju robí zraniteľnou.
Ani jedna z možností sama osebe nezaručí Európe nezávislé postavenie vo vesmíre bez Muska. To závisí od politického uvedomenia si, že záleží na tom, kto kontroluje technológie a telekomunikačné siete. Začína to chápať aj Británia, ktorá svoj zásah do záchrany poskytovateľa širokopásmového internetu TalkTalk odôvodnila tým, že výpadok pripojenia by mohol ohroziť ľudské životy.
„Závislosti od Starlinku sa zbavíme diverzifikáciou, o tom niet pochýb,“ vyhlásil kanadský premiér. Otázka pre Európu znie: Ak nie teraz, tak kedy?
