Kontrolóri spochybnili účel podpory športu pri viacerých projektoch
Štátna podpora športu v rokoch 2023 až 2025 výrazne vzrástla, zároveň však vyvoláva otázniky pri zúčtovaní a účelnosti využitia prostriedkov. Vyplýva to z výsledkov auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Objem použitých finančných prostriedkov v rámci programu Národný program rozvoja športu sa zvýšil zo 108 miliónov eur v roku 2023 na takmer 192 miliónov eur v roku 2025, čo predstavuje navýšenie o 77,5 percenta. Za celé kontrolované obdobie dosiahlo čerpanie programu 491,4 milióna eur, pričom najvyšší, 40-percentný podiel mali výdavky na uznané športy. Rastúci objem prostriedkov bol dôvodom na prierezovú kontrolu v tejto oblasti.
Kontrolóri pripomenuli, že masívny nárast prostriedkov do športu súvisel aj so zmenou garanta a presunom kompetencií pri zabezpečovaní financovania z rezortu školstva na novovzniknuté ministerstvo cestovného ruchu a športu.
Najzávažnejšie nedostatky zistili štátni kontrolóri pri poskytovaní a vyúčtovaní príspevku uznanému športu. Kontrola odhalila prípady akceptovania výdavkov, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti, a verejné prostriedky tak neboli použité v súlade s účelom a podmienkami ich poskytnutia. Ministerstvo v niektorých prípadoch neoverovalo správnosť vstupných údajov, nevyžadovalo úplné podklady a nezabezpečilo úplnú evidenciu zmien vstupných údajov, na základe ktorých sa príspevky vypočítavali. Uviedol to podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Významným zistením auditu je, že v dôsledku legislatívnych výnimiek súvisiacich s krízovými situáciami, ako bola pandémia COVID-19 či prílev cudzincov po začatí konfliktu na Ukrajine, mohli športové zväzy presúvať časť prostriedkov pôvodne určených na šport mládeže do 23 rokov na prevádzkové a administratívne náklady. Výdavky zväzov na mládežnícky šport tak výrazne klesli. Na vybranej vzorke kontrolovaných vyúčtovaní kontrolný úrad zistil, že vo väčšine prípadov výdavky na mládež klesli pod 15 percent, v niektorých prípadoch až na nulu.
V roku 2023 bola nulová mládežnícka podpora v Slovenskej plaveckej federácii a Slovenskej volejbalovej federácii, v roku 2024 to bolo v Slovenskom atletickom zväze a Slovenskom zväze cyklistiky. V roku 2025 vykazoval nulové výdavky na mládež Slovenský atletický zväz, Slovenská volejbalová federácia a Zväz slovenského lyžovania. Ministerstvo reagovalo na túto situáciu v roku 2024 dodatočnou podporou mládežníckeho športu vo výške približne 12 miliónov eur, ktorú rozdelilo medzi národné športové zväzy formou príspevku na národný športový projekt.
NKÚ poukázal aj na systémový problém pri rozhodovaní o významných štátnych investíciách do športovej infraštruktúry. Príspevok vo výške 25 miliónov eur na výstavbu troch atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach bol schválený bez relevantných podkladových štúdií, stavebných zámerov a presných nákladových analýz, preto existuje riziko dodatočného financovania projektov z verejných zdrojov.
Pri podpore výstavby multifunkčnej športovej haly Olympic Arena kontrola zistila, že ministerstvo uzatvorilo zmluvu 20. decembra 2024 napriek tomu, že prijímateľ v čase podpisu nebol zapísaný v Registri partnerov verejného sektora.
NKÚ upozorňuje aj na chýbajúci celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Odporúča preto parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch vyzvať ministerstvo, aby predložilo novú stratégiu rozvoja športu a návrhy legislatívnych zmien garantujúcich hospodárnosť a transparentnosť investícií pri národných športových projektoch.
Po preverení financovania športu na úrovni ministerstva kontrolný úrad aktuálne pripravuje kontrolu na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý je spomedzi národných športových zväzov najväčším prijímateľom štátnych prostriedkov.
