Priatelia Ukrajiny nemajú čo ľutovať
Ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov sa nepríčetne motá pomedzi lídrov krajín G20, ale je tam. Ruskí hokejisti si začali brúsiť korčule na majstrovstvá sveta. Kremeľský vrah hostí afrických lídrov a iní mu aspoň telefonujú. O jeho popletenom americkom kamarátovi škoda reči.
Blíži sa bod obrovského sklamania? V každom ruskom mikroúspechu je našťastie dosť korekcií. Lavrov musel na spoločnú fotku zabudnúť a hokejový šampionát budú s veľkou pravdepodobnosťou niektorí bojkotovať. Po amerických midterms voľbách môže byť tiež všeličo inak.
Ale aj tak! Je zrejmé, že odhodlaní podporovatelia Ukrajiny sú pravidelne klamaní, mámení nesplnenými sľubmi, rozčarovaní a vo vzťahu k budúcnosti skeptickí.
Vojna trvá dlho. O ukrajinské chyby nie je núdza. Potlesk ukrajinskému prezidentovi je miestami rozpačitý alebo žiadny. Cenníky energií sú už zaujímavejšie ako frontové mapy z východu.
Jedinou šialenou istotou je pravidelné číslo zabitých a zmrzačených civilistov v Kyjeve, Chersone a iných mestách. Práve elementárne nasadenie za život nedovoľuje vykašľať sa na Ukrajincov.
Aj zorientovaným, humanistom a demokratom hrozí rozčarovanie. Malo vôbec zmysel vzdorovať? Načo všetky podporné projekty, nakúpené drony, koncerty za Ukrajinu, úsilie a iniciatívy, ak raz dôjde ku kapitulácii? Alebo k zrade, nenápadnej rezignácii, zamrznutému konfliktu či zabudnutiu?
Slovenská tupota vo vzťahu k Rusku je extrémna, ale nie jediná. Ako rozchodíme, keď raz bude Putin schádzať schodíkmi z lietadla v európskych metropolách? Namiesto eskortovania do priestorov trestného tribunálu.
Postoj voči obeti ruskej agresie musí s týmto všetkým počítať. Spravodlivosť miestami bolí. Odmenu za ňu nech nikto nečaká.
Zmysel pre spravodlivosť nie je vyhradený pre najmocnejších. Práve tí zlyhávajú najviac, pretože ich odhodlanie je časom prevalcované záujmami, záväzkami a cynizmom vládnutia.
Nasadenie za spravodlivosť zostáva výbavou bezmocných, je ich jedinou (ale najvzácnejšou) silou. Netreba ľutovať žiadne minulé nasadenie, hoci sa veci pokazili alebo pokazia. Nič iné vtedy nemohlo byť čestné a správne.
Životy spravodlivých nie sú jednoduché. To nedokazuje ich nezmyselnosť, ale naopak – presne takto sa osvedčuje správnosť postojov.
Toto uvažovanie si zaslúži v závere viac ako len filozofujúcu melanchóliu. Všetci zorientovaní fanúšikovia Ukrajiny musia dávať najavo svoje postoje poriadne nahlas, aby ich volení zástupcovia ani len nepomysleli na zradu. A nech sa vybavia realizmom i vytrvalosťou, pretože toto víťazstvo nebude rýchle a pohodlné.
