Orbán už nie je politický nezmar
Viktor Orbán už nie je politický nezmar. Po aprílovom víťazstve strany Tisza sa mnohí nevedeli zmieriť s myšlienkou, že porážka Fideszu by mohla byť definitívna. Panovala obava, že Orbán sa po každom páde znovu postaví na nohy – tak ako mnohí iní politici, ktorí sa vracajú k moci.
Orbán už raz prehral – v roku 2002 po štyroch rokoch vládnutia – no v roku 2010 získal absolútnu moc a udržal si ju šestnásť rokov. Po svojom terajšom páde po sebe zanechal mohutný tieňový štát s funkcionármi zabetónovanými v pozíciách na dlhé roky. Z týchto inštitúcií sa Tisze zatiaľ podarilo dobyť iba prezidentský úrad.
Naďalej funguje Kúria stojaca nad ostatnými súdmi, väčšina Ústavného súdu stojaceho nad zákonmi, Najvyšší kontrolný úrad dohliadajúci na politické strany, Úrad pre hospodársku súťaž, ombudsman aj Úrad na ochranu osobných údajov.
Dnes je už všeobecne známe, že Orbán previedol obrovský štátny majetok do rúk lojálnych oligarchov, ktorí ho následne využívali v jeho prospech. Keďže korupciu organizoval na najvyššej úrovni a legalizoval ju prostredníctvom zákonov, získavanie rozkradnutého majetku späť aj vyvodzovanie právnej zodpovednosti bude nevyhnutne zdĺhavé.
Orbánovmu návratu nemusí zabrániť ani súčasná popularita Tiszy, ani jej bezprecedentná dvojtretinová väčšina v parlamente. Ak by prišlo ďalšie politické zemetrasenie, dala by sa zrušiť aj prekážka, ktorú Tisza už stihla zakotviť v ústave: premiér môže byť vo funkcii najviac osem rokov a poslanci dvanásť. Tým sa obmedzil nielen Magyar, ale aj Orbán a jeho družina.
Skutočnou zárukou, že sa Orbán nevráti k moci, môže byť iba to, že stratí svoje politické čaro. A to sa vytráca závratnou rýchlosťou a nenávratne. Jeho arzenál sa vyprázdnil, masky spadli.
Ešte stále opakuje svoje vízie svetovej politiky, ktoré kedysi vzbudzovali úžas. Lenže jeho „hrdinský a osamelý boj“ proti záväzkom vyplývajúcim z členstva v Európskej únii už podľa prieskumov verejnej mienky nie je prejavom vlastenectva, ale lúzerstva.
Rovnako dopadli jeho rozprávky o úpadku Západu, divadielko s vetovaním v EÚ, vnucovanie „turkickej“ identity Maďarom, priateľstvá s diktátormi, jeho oddanosť Trumpovi a Putinovi či útoky na Ukrajincov.
Nič z toho už nedokáže zakryť skutočnosť, že za Orbána sa výrazne zhoršila životná úroveň aj stav hospodárstva, zatiaľ čo jeho rodina a nastrčení ľudia si popri kráľovskej moci nahromadili aj kráľovské bohatstvo.
