Spojené štáty zaútočili na Irán tesne pred kongresovými voľbami
Washington/Teherán – Spojené štáty v noci na utorok stredoeurópskeho času podnikli útok na ostrov Kešm v Hormuzskom prielive. Americké ozbrojené sily útok oficiálne nepotvrdili. Anonymné zdroje z prostredia americkej administratívy ho označili za „obmedzený a obranný“ a uviedli, že bol odvetou za útoky iránskych Islamských revolučných gárd na americké lietadlá.
Iránske Islamské revolučné gardy tvrdia, že zostrelili dva americké drony MQM-170 Outlaw južne od ostrova Kešm a jeden dron MQ-9 východne od Hormuzského prielivu.
Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa nešlo o rozsiahlu bojovú operáciu. „Bola to obranná operácia proti Iránu, ktorý používa strely zem-vzduch proti americkým prvkom,“ citovala ho stanica CNN, ktorá zároveň poznamenala, že útok sa odohral v predvečer amerických kongresových volieb a že vojna trvajúca od konca februára stále nie je vyriešená.
Podobné obmedzené útoky sa podľa stanice, ktorá sa odvolala na denník Wall Street Journal, udiali už v minulosti, no Washington ich utajil.
Ostrov Kešm je dôležitým bodom v zápase o kontrolu nad Hormuzským prielivom, strategickou ropnou tepnou, cez ktorú prechádza ropa exportovaná z oblasti Perzského zálivu. Námorná premávka v úžine je dnes približne na 2,4 percenta predvojnového stavu.
Rokovania cez sprostredkovateľov
Prezident Donald Trump začiatkom marca vyhlasoval, že vojna proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára, mala byť hotová do štyroch až piatich týždňov. Svoje vyjadrenia odvtedy niekoľkokrát korigoval; v októbri hovoril, že Spojené štáty nebudú na Irán útočiť tesne pred kongresovými voľbami.
Viceprezident James David Vance v pondelok oznámil, že Irán a USA v rokovaniach „urobili pokrok“. Teherán a Washington nerokujú priamo, ale cez sprostredkovateľov.
„Konzultácie a diskusie sa veľmi zintenzívnili. Predostreli sme naše podmienky a plán a všetko závisí od politickej racionality Washingtonu,“ povedal iránsky minister zahraničia Abbás Araghčí.
Ako prvý z možných povolebných scenárov iránskeho konfliktu sa uvádza vyrokovaný mier. Ako druhý scenár sa ponúkajú ďalšie letecké útoky, ktoré by podľa dostupných informácií mohli byť drahé, zahnať teheránsky režim do tvrdšej pozície a hroziť preliatím nepokojov do okolitých krajín a škodami na svetových komoditných trhoch. S obnovením vojny ráta aj scenár rozsiahlej eskalácie.
Demokratický senátor Chris Murphy reagoval, že sa s vojenskými scenármi oboznámil a označil ich za „šialené“. „Trump údajne plánuje po voľbách obnoviť vojnu,“ vyhlásil.
Nespokojnosť v Trumpovom kruhu
Vojna bez dohľadného konca je pre Trumpa politickým problémom aj doma. Jedným z jej dôsledkov sú vysoké ceny palív, ktoré sa Biely dom pokúsil zaplátať kontroverznou dohodou o dovoze ruskej nafty.
Podľa magazínu The Atlantic rastie v Trumpovom kruhu nespokojnosť s ministrom obrany Peteom Hegsethom. Anonymné zdroje magazínu uviedli, že Hegseth nebol voči prezidentovi úprimný a výsledky operácií v Iráne mu podával ružovo. „Hegseth je dobrý v tom, že prezidentovi povie, čo chce počuť,“ povedal jeden z poradcov. Pentagón podozrenia poprel.
Aj keby sa Trump rozhodol pre eskaláciu, nemusí mu to podľa magazínu zaručiť úspech. Irán by po ďalšej sérii vzdušných a raketových útokov mohol oslavovať vlastný vzdor, ako sa to už stalo po prvej epizóde koordinovaných americko-izraelských útokov. Eskalácia by navyše zaťažila stenčujúce sa americké zásoby munície.
Trump si je podľa The Atlantic vedomý, že ani eskalácia voči Iránu by z mapy nevymazala hrozby iránskych spojencov, osobitne jemenskej teroristickej skupiny Húsíov. Ďalej by tlačila nahor ceny energií, čo je podľa zdrojov magazínu jedným z dôvodov, pre ktoré sa Trump obrátil proti Ukrajine – chce na svetové trhy dostať ruské nerastné suroviny, aby tak tlmil dosah prípadných ďalších amerických útokov na Blízkom východe.
