Wlachovský: Pýtali sa ma, či sme sa zbláznili, keď sa Blanár fotí s Lavrovom
Bývalý minister zahraničných vecí a spolupracovník GLOBSEC Miroslav Wlachovský hovorí o návšteve ministra Juraja Blanára v Moskve a fotkách so Sergejom Lavrovom. „Pýtali sa ma, čo sa to u nás deje, prečo to robíme a či sme sa zbláznili,“ uviedol v relácii Aréna s Janou Krescanko Dibákovou.
Wlachovský sa vyjadril aj k rozhodnutiu Športového arbitrážneho súdu o návrate Rusov na majstrovstvá sveta v hokeji. Podľa jeho slov by bolo fajn, keby Slovensko nasledovalo príklad Českej republiky, Fínska a Kanady. Dôvody, prečo sa ruskí športovci nemôžu zúčastňovať podujatí, podľa neho nijako nepominuli. „Vraždenie Ukrajincov neprestáva, preto by malo ostať zachované aj toto rozhodnutie,“ povedal.
K ruskej reakcii, že by majstrovstvá sveta mohli zorganizovať oni, uviedol, že ide o typickú ruskú odpoveď v štýle „poďme to ešte viac nafúknuť“. Kto by však podľa neho do Ruska za týchto okolností chodil, je ešte menej predstaviteľné než pozvať Rusov na neutrálnu pôdu.
Na otázku, či platí téza časti vládnych politikov „nemiešajme politiku do športu“ po tom, ako sa za Vladimira Putina pred voľbami postavil hokejista Alexander Ovečkin, odpovedal, že táto téza nikdy neplatila, špeciálne v prípade Ruskej federácie. Od čias Sovietskeho zväzu až po dnešnú Ruskú federáciu podľa neho šport vždy zohrával významnú propagandistickú úlohu.
Wlachovský sa venoval aj voľbám do amerického Kongresu. Prieskumy podľa neho naznačujú, že väčšinu v Snemovni reprezentantov pravdepodobne získa Demokratická strana a je tiež pravdepodobné, že sa jej podarí obrátiť aj senátnu väčšinu. Pripomenul, že pri pomere 50 na 50 v Senáte rozhoduje hlas viceprezidenta J.D. Vancea.
Ako rozhodujúcu tému volieb označil životné náklady. Do ich vývoja podľa neho vstúpil aj faktor vojny na Blízkom východe, ktorú spustil prezident Donald Trump spolu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Došlo k upchatiu Hormuzského prielivu s dosahmi na svetovú ekonomiku a cenotvorbu palív, čo Američan cíti každý deň na pumpách.
K situácii vo Francúzsku uviedol, že krajina je v pomerne ťažkej situácii, čo ukázali aj demonštrácie, ktoré sa v niektorých častiach zmenili na násilné rabovačky. Zároveň upozornil, že obrázky, ktoré vidíme, sú iba výsekom reality. Za základný problém označil ekonomickú stagnáciu a vysoké zaťaženie podnikateľskej sféry odvodmi a poplatkami.
O Emmanuelovi Macronovi povedal, že na medzinárodnej pôde zanechá dojem štátnika, ktorý prišiel s určitými ideami a dokázal naštartovať niektoré procesy. Na domácej scéne je na tom podľa neho horšie, keďže mu neprešla penzijná reforma.
K radikalizácii v Európe uviedol, že Európa momentálne nie je v dobrej kondícii, v prvom rade ekonomicky. Vždy, keď prosperita chýba, radikálom podľa neho rastú krídla. Poukázal aj na pôsobenie Moskvy zvonka, od internetových trollov zameraných na rozoštvávanie až po podporu radikalizácie v rôznych formách.
O iniciatíve Save Europe Act a dvojici Mazurek a Pavlíková povedal, že ju treba brať veľmi vážne, pretože má odozvu v spoločnosti, špeciálne u mladých ľudí. Ich riešenie označil za sporné a právne neobhájiteľné. Ak sa má problém riešiť, podľa neho treba adresovať jeho korene a príčiny.
K fotke Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom uviedol, že je to vizitka, ktorá obehla celý svet a nesmierne škodí u partnerov a spojencov. „V tom čase som bol na návštevách v Českej republike aj v susednom Poľsku a všade sa o tom diskutovalo,“ povedal.
Na otázku, ako by zareagoval, keby takúto ponuku dostal v pozícii ministra zahraničných vecí, odpovedal, že tam nemá žiadne pochybnosti. Dôvody, pre ktoré bola spolupráca zastavená, podľa neho nepominuli, naopak, v mnohom sa ešte zvýraznili.
K argumentu, že Donald Trump vyzýva na obnovenie dodávok z Ruska, uviedol, že malá krajina v strede Európy nemá dôvod byť orientovaná na štyri svetové strany. Gro jej politických, bezpečnostných a ekonomických záujmov je podľa neho na Západe.
K možnému prímeriu na Ukrajine pripomenul šesťdňové prímerie v Oleškách, ktoré umožnilo evakuáciu ľudí. Podiel na tom má podľa neho pápež aj prvá dáma Spojených štátov Melania Trump. Po skončení prímeria sa však opäť strieľalo. Od 10. do 12. novembra by sa mali v Abú Zabí trojstranne stretnúť Ruská federácia, Spojené štáty a Ukrajina a rokovať o prímerí a možnom mierovom riešení.
Zdôraznil, že sa treba vrátiť k tomu, kto vojnu začal a kto je agresorom. „Náš pán premiér s obľubou rozpráva, že táto vojna nemá vojenské riešenie. No je tu jeden človek, ktorý verí, že táto vojna má vojenské riešenie: Vladimir Putin,“ uzavrel.
