Trumpova prehra na hlavu strháva republikánov k bránam predpeklia
Udalosťou týždňa boli midterms. Referendum o sebe – sám sa k nemu prihlásil vetou „hlasujte tak, akoby na lístkoch bolo moje meno“ – prehral Trump na hlavu. Skutočnosť, že spôsobil vyššiu porážku republikánov, než sa prieskumom a expertízam zamarilo, strháva k bránam politického predpeklia celú „grand old party“.
V nej okamžite štartujú prezidentské primárky, v ktorých si budeme môcť vychutnať bleskové prevleky kabátov, a v tomto trende odpútavanie sa väčšiny výhľadových a budúcich kandidátov od zrazu „toxického“ prezidenta. A základných kameňov jeho budúceho „odkazu“, ktoré sa práve podpísali pod volebnú takmer katastrofu republikánov: vojnu v Iráne, benzínovú a naftovú drahotu, zrejme čiastočne aj ultraprotekcionistické clá a tarify, ťažko korupčné prostredie Bieleho domu, cez čiaru brutálne praktiky antimigračnej agentúry ICE, a tak ďalej.
Mediálnych špekulácií a kváziexpertíz na motívy, ako sa ťažké oslabenie prezidenta a „dvojkomorový“ prevrat v Kongrese prejavia v domácej – vetá, impeachmenty, „bipartisan“ zákony a dohody, personálie (Hegseth, Rubio, Vance atď.) – aj zahraničnej politike – Irán, Ukrajina, Izrael, Európa – sa vyrojili vagóny. Dominujú protirečenia, nepodloženosti a neprehľadnosť, takže po troch dňoch môže autor poslúžiť jedine svojím obľúbeným: možné je všetko aj opak všetkého.
Správny krok: Bojkot
Špekulácie, že rozhodnutie arbitráže, ktoré umožňuje ruskému hokeju vrátiť sa do medzinárodných súťaží, spôsobí veľký hlavolam IIHF, či ju dokonca vženie do neriešiteľnej situácie, padli skôr, než sa stihli zbytočne rozanalyzovať. Osem-deväť federácií počnúc fínskou a končiac českou obratom vyhlásilo, že ich reprezentácie proti Rusom hrať nebudú. Toľko, a je vymaľované.
IIHF zbavili „hlavolamu“, nemá nič iné než nepozvať Rusov. Aj keby sa všetky športové arbitráže sveta postavili na hlavu, jednu reprezentáciu by mohli kontumovať či aj vylúčiť zo šampionátu, ale osem, desať? Slovenský hokejový zväz sa, ako inak, k bojkotu nepridal, ale „počká si na ďalšie kroky IIHF“. Šťastie, že vieme, že budú správne. Fuj, ďalšia hanba.
Podcenená udalosť: Konečne realita
„Keby sa stala nejaká vážnejšia kríza, ako bola v roku 2011, alebo počas korony, nevieme si prefinancovať náš dlh. Museli by sme sa obrátiť na nejakú inštitúciu (…), či už ECB, MMF alebo niečo podobné. Lebo my nemáme prostriedky, aby sme kupovali vlastný dlh, a prečo by cudzí investori kupovali slovenský dlh, keď môžu kupovať eurový nemecký, holandský,“ povedal Ľudovít Ódor.
Výborne. Nikto tu netvrdí, že bývalý úradnícky premiér bol v kritike vlády Fico IV málo výrečný či zdržanlivý, ale o hrozbe reálneho bankrotu – pretože „nevedieť si prefinancovať dlh“, „obrátiť sa na inštitúcie“ je bankrot – od ekonomických autorít počuť nebolo. Vrátane Viskupiča, zdrvujúcu formuláciu „všetok fiškálny priestor na akúkoľvek budúcu krízu vláda vyčerpala, a debata nie je o tom, či nejaká kríza príde, ale kedy…“, si doteraz odpúšťali.
Neudalosť týždňa: Fico (IV) v Ľvove
Nie je jasné, prečo Ukrajinci hrajú s Ficom túto hru, čo z toho majú, ale štvrté spoločné zasadanie vlád Ukrajiny a Slovenska bolo presne také fejkové a naničhodné ako predchádzajúce v Košiciach a Užhorode. Ujasnime si jedno: spoločné rokovanie vlád je dávny francúzsko-nemecký patent, určený na to, aby symbolizoval historické zmierenie a nový, jedinečný vzťah dvoch národov, ktorých spoločné dejiny sú popretkávané nepriateľstvom a vojnami.
V zrkadle tohto sú spoločné rokovania ukrajinskej vlády s (po páde Orbána) najprotiukrajinskejšou vládou, aká sa v Európe vyskytuje, čistý bluf, vytváranie falošnej „reality“, vzdialenej od tvrdej skutočnosti, ktorou je hrozba rôznymi vetami a nepodporami na pôde Európskej únie, a najprotiukrajinskejšie postoje.
Objav týždňa: Air Fico
Skutočnosť, že existuje na svete miesto, kam Robert Fico lieta ešte častejšie než do Moskvy, dokázala riadne prekvapiť. Je to Split, kam chodí relaxovať, aby aj Chorváti videli, že okrem mladej milenky si môže dovoliť aj súkromné lety.
Na rozdiel od Splitu objavné vôbec nie je, ako sa verejná debata odmieta pozrieť do očí informáciám o životnom štýle vlastného premiéra. Aj keď všetky prepočty súhlasia – a musia aj daňové priznania – že na ten životný štandard, ktorý má, sú Ficove príjmy prikrátke. Na Slovensku sa krúti hlavami, dvíhajú obočia, ale vyhlásiť natvrdo, že nadrozmernú spotrebu predsedu vlády berú na seba nastrčení ľudia, si nedovolí nikto. Podozrenie vyššie než značné je, že vyššie menovaní a podobní vlastným menom kryjú kriminálne pôvody peňazí, či už z obchodovania s vplyvom, z klientskych väzieb, či z čistej korupcie.
