Slovensko premárnilo príležitosti, ukázal prieskum
Najčastejšou emóciou, ktorú u obyvateľov vyvoláva vývoj na Slovensku po roku 1989, je sklamanie. V reprezentatívnom prieskume agentúry Focus pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum ho za dominantnú emóciu označilo 44 percent opýtaných. Nasledujú obavy (27 percent) a nádej (22 percent).
Viac ako polovica obyvateľstva si myslí, že Slovensko nedokázalo využiť príležitosti, ktoré zmena režimu v roku 1989 krajine priniesla. Uviedlo to 59 percent respondentov, opačný názor má 32 percent opýtaných. Zároveň 56 percent súhlasilo, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to.
Študentskými demonštráciami 17. novembra 1989 sa začala Nežná revolúcia, ktorá vyústila do pádu totalitného režimu vo vtedajšom Československu. Prieskum s dátami z októbra však naznačuje, že spoločenský význam 17. novembra sa postupne oslabuje. Štátny sviatok je Dňom boja za slobodu a demokraciu, už druhý rok je však oficiálne pracovným dňom po tom, čo ho vláda Roberta Fica v rámci konsolidácie zrušila ako deň pracovného pokoja.
Sloboda a otvorené hranice
Slobodu, ktorú priniesol pád totalitného režimu, si obyvatelia spájajú predovšetkým s osobnou autonómiou a možnosťou sebarealizácie, uviedlo to 64 percent zúčastnených. Za jeden z najväčších prínosov Novembra 1989 považuje slobodu cestovania a pohybu 47 percent opýtaných. Nasledujú možnosť pracovať v zahraničí (25 percent), sloboda prejavu (23 percent) a právo zakladať politické strany (3 percentá).
Pozitívne vnímanie slobody sa nevylučuje s nespokojnosťou s tým, ako krajina za uplynulé desaťročia fungovala, napríklad v oblasti inštitúcií, sociálnej spravodlivosti, zdravotníctva či rovnosti pred zákonom. Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že obyvatelia hodnotia november 1989 aj podľa výsledku nasledujúcich 37 rokov. Podľa neho sa politická sloboda a pluralitná demokracia v odpovediach stretávajú s hodnotením sociálnych nerovností, kvality štátu a vlastnej životnej situácie.
Slosiarik upozorňuje, že ľudia sa v názoroch líšia viac podľa politických postojov než podľa veku či iných demografických charakteristík. November sa tak podľa neho stáva jedným zo symbolov, prostredníctvom ktorých dnešné politické tábory definujú samy seba a svojich protivníkov. November 1989 vníma pozitívne 69 percent voličstva strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati, v prípade voličstva Smeru, Hlasu, SNS a Republiky je to len 36 percent.
November 1989 sa v tomto líši od Slovenského národného povstania, ktoré si pripomíname 29. augusta. SNP si zachováva pozitívne hodnotenie naprieč politickým spektrom a s 58 percentami kladných odpovedí zostáva najpozitívnejšie hodnotenou udalosťou novodobej histórie.
Generačný rozdiel
Nežnú revolúciu najviac pozitívne hodnotí generácia X, teda ľudia, ktorí majú dnes zhruba 46–60 rokov. Kladne sa o nej vyjadrilo 53 percent z nich. Najkritickejší sú príslušníci generácie baby boomers, dnešní šesťdesiatnici a sedemdesiatnici. Zmena režimu nestála za to podľa 57 percent z nich, čo môže súvisieť aj so stratou sociálnych istôt a súčasnou ekonomickou situáciou.
Mladšie generácie November 1989 prevažne neodmietajú, no častejšie si ním nie sú isté. Kladne ho hodnotí 47 percent generácie Z a mileniálov. Až 43 percent mladých z generácie Z však na otázku nevedelo odpovedať. Riaditeľka organizácie Post Bellum Slovensko Sandra Polovková upozorňuje, že pri viacerých historických udalostiach pribúda odpovedí „neviem“. Podľa nej to naznačuje, že mladí ľudia majú čoraz menej vedomostí o niektorých udalostiach našich dejín, zatiaľ čo iné sa stávajú predmetom politických a hodnotových sporov. November 1989 označila za kľúčovú udalosť moderných dejín a dodala, že by bolo zlyhaním vzdelávacieho systému, ak by mladej generácii nedokázal vysvetliť význam pádu totality a výhody slobodnej a demokratickej spoločnosti.
Festival Nežná!
Prieskum vznikol pre organizátorov Festivalu Nežná!, multižánrového podujatia zameraného na hľadanie spoločných tém a vytvorenie bezpečného priestoru na stretnutie ľudí bez rozdielu. Riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať Erik Kliment upozorňuje, že napriek sklamaniu a frustrácii z vývoja krajiny by ďalšie rozdeľovanie spoločnosti nemalo byť odpoveďou. Podľa neho je dôležitejšie hľadať témy, ktoré ľudí spájajú. Festival sa v Bratislave uskutoční na Námestí slobody a v Starej tržnici, bude sa konať aj v ďalších mestách naprieč Slovenskom. Organizátori zverejňujú program a zoznam miest na webe nezna.sk a sociálnych sieťach iniciatívy Chcem tu zostať, podporiť ho možno aj prostredníctvom zbierky na platforme Donio.
