Koalícia sa zakrýva „vyrovnanými počtami“, menšinu nepriznáva
Vládni politici opisujú súčasný stav v koalícii slovami „semi-menšinová vláda“ či „vládnutie vo vyrovnanom počte“. Koalícia v parlamente za ostatné týždne prišla o tri isté hlasy poslancov, a tým aj o väčšinu pri presadzovaní svojich návrhov.
Naplno sa to ukázalo v stredajšom hlasovaní, keď sa koalícii nepodarilo 75 hlasmi presadiť vládnu novelu o spolupracujúcich obvinených. Koaliční poslanci ju pritom niekoľko mesiacov označovali za dôležitú úpravu na zabezpečenie spravodlivosti na Slovensku. V Smere ju považovali za takú podstatnú, že sa ju pokúšali neúspešne do praxe zaviesť už tri razy.
Aj po tom, čo vládna koalícia nedokázala návrh pretlačiť, sa koaliční politici zdráhajú hovoriť o menšinovom vládnutí. Premiér Robert Fico zo Smeru sa v takejto situácii ocitol prvýkrát za 14 rokov, čo stojí na čele vlád. V minulosti bol pritom veľkým kritikom menšinových vlád a východisko videl v predčasných voľbách. Teraz, keď sa situácia priamo týka vlády Smeru, vystupujú jeho stranícki kolegovia oveľa opatrnejšie.
„To sú vaše zbožné želania,“ odmietol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru, že by fungovali v menšinovej vláde. Vzápätí ho poopravil šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter. „Ale každopádne rešpektujeme, že vládna zostava má dnes 75 poslancov,“ doplnil rýchlo. Richter pritom hovoril, že ak by malo dôjsť k tomu, že budú v menšinovej vláde, dal by prednosť predčasným voľbám.
Šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci hovorí o tom, že koalícia nevládne v menšine, ale „vo vyrovnanom počte“. „Pokiaľ Taraba nepovie, že sú absolútnou opozíciou, sme v pozícii nejakej semi-menšinovej vlády, ktorej ad hoc väčšina prechádza a niečo jej neprechádza,“ vyjadril sa predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko.
Do riadnych parlamentných volieb zostáva ešte 10 mesiacov a predstavitelia koalície sa tvária, že najdôležitejší zákon – štátny rozpočet – už schválili, no tlačia pred sebou ešte viacero vládnych návrhov, o ktoré doteraz mali veľký záujem. Ide napríklad o zrušenie voľby poštou zo zahraničia, o čo má najväčší záujem práve Smer. Koalícia doteraz nepredstavila ani zásadnejšie prorastové opatrenia, o ktorých Fico rozprával niekoľko predošlých mesiacov.
Po prestupe poslanca Romana Malatinca k Tomášovi Tarabovi má koalícia v parlamente istých len 75 hlasov. Premiér Robert Fico už minulý týždeň zmierňoval túto situáciu slovami, že desať mesiacov pred termínom volieb už „prakticky naplnili svoje veci“ z programového vyhlásenia. Tým, že niektoré vládne zákony v parlamente zatiaľ prechádzajú, vysvetľujú v Smere, prečo túto vládu nepovažujú za menšinovú či prečo neuvažujú nad predčasnými voľbami.
„Niektoré zákony prešli, nemôžeme zatiaľ generalizovať, že parlament je nefunkčný,“ hovorí Gašpar s tým, že v koalícii budú fungovať tak, ako na stredajšom hlasovaní pri novele o kajúcnikoch. Richter spresnil, že to znamená individuálne vyjednávanie s Tomášom Tarabom či nezaradeným poslancom Jánom Ferenčákom. „My budeme mať záujem rokovať o každom zákone osobitne, nič iné nám nezostáva. Áno, môže sa stať, že niektoré zákony neprejdú,“ hovorí Richter.
Spolieha sa aj na to, že aktuálna schôdza v parlamente bude trvať možno až do budúcej jari, keďže sa na nej nakopili poodsúvané návrhy zákonov z predošlých schôdzí, najmä od opozície. Na schôdzu, ktorá sa začala ešte v septembri, boli predložené stovky návrhov. Naplánovaná je zatiaľ do 18. decembra. „Táto schôdza bude trvať ešte veľmi dlho. Nebude veľký priestor na ďalšie predkladanie návrhov zákonov,“ odôvodňuje Richter.
„Ak si dá Taraba nálepku rozvracača tejto vlády a nefunkčnosti parlamentu, tak je to vec pána Tarabu, ale na to budeme musieť ústavne reagovať, napríklad aj predčasnými voľbami,“ pripustil Gašpar. Je však otázne, či by Taraba a ďalší dvaja poslanci z jeho skupiny mali záujem znefunkčniť parlament. Taraba len pred mesiacom ohlásil, že spúšťa novú politickú stranu. Skorší termín volieb by mu nevyhovoval, keďže na jej rozbeh potrebuje čas.
Ešte v ten istý deň, ako parlament odmietol zmeny v Trestnom poriadku, Taraba avizoval, že príde s vlastným návrhom, ktorý už nebude v rozpore s ústavou. Najskôr tak ale môže urobiť až o šesť mesiacov, čo vychádza na máj – teda len asi štyri mesiace pred riadnymi voľbami.
