Europarlament odsúdil deportácie ukrajinských detí, štyria poslanci za Smer hlasovali proti
Európsky parlament na štvrtkovom plenárnom zasadnutí v Bruseli schválil spoločné uznesenie, ktoré dôrazne odsudzuje prístup ruského režimu k maloletým Ukrajincom. Poslanci v ňom upozornili, že za takmer päť rokov vojny sú tieto deti zo strany Ruska vystavované systematickej deportácii a násilnému presunu, nezákonným adopciám, nútenej rusifikácii či militarizácii. Parlament preto požiadal o okamžité ukončenie týchto praktík a Rusko vyzval, aby bezpečne a bezpodmienečne vrátilo všetky tieto deti späť domov na Ukrajinu.
Za text uznesenia hlasovalo 536 prítomných zákonodarcov, 37 sa zdržalo. Proti bolo nezvyčajne málo hlasov – zo 720-členného parlamentu len osem. Až polovicu z nich tvorili poslanci za vládnu stranu Smer-SD.
Proti hlasovali štyria poslanci za Smer
Zo Slovenska proti uzneseniu hlasovali Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Zo zahraničných poslancov sa k nim pridali Petar Volgin z bulharskej proruskej strany Vzroždenie (ESN) a Fernand Kartheiser z Luxemburska, ktorý je nezaradeným poslancom odvtedy, čo ho Európski konzervatívci a reformisti (ECR) vylúčili za cestu do Moskvy. Ďalej to bol Thomas Geisel z Nemecka a líder strany Konfederácia poľskej koruny Grzegorz Braun.
Milan Uhrík a Milan Mazurek zo strany Republika sa pri tomto hlasovaní zdržali. Ostatní slovenskí politici text podporili. Zahŕňa to všetkých zákonodarcov za Progresívne Slovensko, Miriam Lexman z KDH, Branislava Ondruša (predtým Hlas-SD) aj Moniku Beňovú zo Smeru.
Judita Laššáková na žiadosť o reakciu uviedla, že svoje vysvetlenie poskytne budúci týždeň.
Postoj poslancov sa rozchádza s pozíciou vlády
Hlasovanie štyroch poslancov za Smer poukázalo na vnútorný rozkol v ich klube, aspoň čo sa týka tejto témy. Ich pozícia sa zároveň rozchádza s postojom slovenskej vlády, ktorá sa len minulý týždeň pripojila k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí.
„Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou. Pripojením sa ku koalícii súčasne nadväzujeme na našu dlhodobú podporu ukrajinským deťom, ktorým pomáhame priamo na Ukrajine, ale tiež na Slovensku,“ vyhlásil minister zahraničia Juraj Blanár 2. novembra pri oznámení zmeny slovenskej pozície.
Rozhodnutiu vlády predchádzal značný tlak opozície aj verejnosti, ktorá slovenskú neúčasť v zoskupení ostro kritizovala. Vláda sa k nemu odmietala pripojiť dva a pol roka a vysvetlenie, prečo s tým váhala, neposkytla dodnes.
Čo uznesenie obsahuje
Text uznesenia na prvý pohľad nezachádza za ciele, ktoré si kladie aj koalícia. Parlament v ňom uvádza, že návrat detí je povinnosťou podľa medzinárodného práva a nikdy nesmie byť použitý ako vyjednávací nástroj.
Zároveň pripomína, že k septembru 2026 bolo evidovaných až 20 651 prípadov deportácie a násilného presunu ukrajinských detí Ruskom. Ide pritom len o overené prípady a skutočné číslo bude podľa všetkého vyššie. Na Ruskom okupovanom území zostáva okolo 1,6 milióna ukrajinských detí, k 28. októbru bolo prinavrátených len 2 752 z nich.
Bezpečie týchto detí je podľa europoslancov naliehavou humanitárnou otázkou. Ich návrat domov musí byť zároveň jednou z hlavných priorít medzinárodného úsilia o vyvodenie zodpovednosti za ruské zločiny spáchané počas vojny.
Parlament tiež vyzval členské štáty EÚ, aby posilnili spoluprácu s Ukrajinou, medzinárodnými partnermi a organizáciami s cieľom urýchliť identifikáciu, dokumentáciu, vypátranie a návrat všetkých detí. Podporil aj ďalšie rozšírenie existujúcich sankcií EÚ voči úradníkom a subjektom zodpovedným za tieto deportácie.
Poslanci sa zároveň domnievajú, že zodpovednosť za tieto činy musí presahovať rámec vyššieho ruského vedenia a zahŕňať celý reťazec páchateľov a osôb zodpovedných za vykonanie týchto zločinov. V tomto zmysle vyjadrili aj plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC).
ICC pre únosy ukrajinských detí vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí Máriu Ľvov-Belov ešte v roku 2023. Putinovi to odvtedy znemožňuje cestovať do vyše 120 krajín po celom svete, vrátane Slovenska, keďže by mu v nich hrozilo zadržanie. Na ICC je zároveň vyvíjaný veľký tlak po tom, čo naňho Washington uvalil sankcie, a EÚ sa snaží nájsť spôsob, ako inštitúciu ochrániť.
