Dan Bárta: Svet sa láme. Súčasná situácia na Slovensku je za hranou a v Česku na hrane
Český spevák Dan Bárta vystúpil počas krátkeho turné po Slovensku s Robert Balzar Triom. Po koncerte v Trnave sa rozrozprával o zdraví, hlase, fanúšikoch aj o politike.
Bárta pred časom musel pre problémy so sluchom prerušiť niektoré koncerty. Akútne problémy sa stabilizovali, zostala mu však percepčná strata sluchu na ľavom uchu. Nepočuje naň úplne vysoké frekvencie a má tinnitus približne v pásme päť až osem kilohertzov. „To pretrváva, ale už som sa s tým svojím spôsobom zmieril. Pevne verím, že sa to nebude zhoršovať,“ povedal.
Kvôli sluchu si nemôže dovoliť hrať na koncertoch, pri ktorých by bol dlhodobo vystavený vysokej hladine hluku. Musí si strážiť decibely. Vyrovnávanie sa s obmedzením opísal ako podobné situácii, keď človeka niečo vyradí z pracovného procesu. Najprv podľa neho prichádza panika, potom sa situácia postupne prejde. Pri koncerte tinnitus síce má, ale nevenuje mu pozornosť. Niekedy je to horšie v noci a ráno môže byť až príšerné.
Hlasivky označil za sval. Ak má človek správnu techniku, podľa neho si neublíži. Telo starne a svaly strácajú tonus, preto je dôležitá rozcvička, strečing a zahrievacie cvičenia. S cvičením je podľa neho lepšie začať včas. Vďaka skúsenostiam sa mu dnes darí lepšie zaspievať vlastnú skúsenosť a hlas používa ako nástroj. „Myslím si, že teraz mám v tomto smere veľmi dobré obdobie. Ešte viem spievať vysoko, ešte viem byť rýchly a rýchlo intonovať intervaly,“ uviedol.
Na Slovensko sa podľa vlastných slov rád vracia. Má tu priateľov aj muzikantov, s ktorými sa stretáva. „Som tu rád, cítim sa tu dobre. Som tu vítaným hosťom,“ povedal. Vníma tu aj trochu inú identitu, keďže používa iný jazyk a stretáva ľudí s iným humorom. „Mám rád svoju slovenskú tvár. Je to dôležitý a obohacujúci rozmer,“ dodal.
Rozdiely medzi koncertovaním na Slovensku a v Česku vidí v krajine, jazyku, ľuďoch aj spoločenskom nastavení. „Pre nás Československo stále zostáva Československom. Nie politicky, národnostne ani ekonomicky, ale kultúrne,“ povedal. Stretnutia s publikom po koncertoch vníma ako príjemnú súčasť. „Rád sa rozprávam po slovensky. Keď na mňa raz bude chodiť osemdesiattisíc ľudí, asi za nimi von nepôjdem. To by ma zožrali. Toto je tak akurát,“ uviedol.
Na otázku, či sa má umelec vyjadrovať k politike, odpovedal, že umenie a kultúra majú množstvo podôb a politické angažovanie môže niektorých skôr zaťažovať. Za ideálnych podmienok by sa politikou podľa neho nemusel zaoberať. Ozvať sa považuje za potrebné vtedy, keď sa rozhoduje medzi demokratickým liberálnym systémom a „akousi spin diktatúrou“. „Súčasná situácia na Slovensku je za hranou a v Česku na hrane,“ vyhlásil.
Doplnil, že demokraticky sa dostať k moci je jedna vec, ale vykonávať ju demokraticky je niečo úplne iné. Cíti sa byť západným liberálnym človekom. Podľa jeho slov je miera osobnej slobody a možností slobodne sa vzdelávať, zarábať, radovať sa, tolerovať sa a vyjadrovať sa na západ od našich hraníc oveľa vyššia ako na východ od nich. „To je prostý fakt, nie názor,“ uzavrel.
