Zbor sv. Ladislava z Rajca triumfoval na festivale Praga cantat
Zbor sv. Ladislava z Rajca dosiahol v Českej republike historický úspech. Na 37. ročníku medzinárodného festivalu Praga cantat sa stal absolútnym víťazom celého podujatia. Povesť zboru pritom nestojí na školených profesionáloch, začalo sa skromne spevom pri svätých omšiach s harmonikou a gitarou.
Zbor sa prihlásil do dvoch kategórií: miešané zbory a duchovná hudba. Domov si odniesli až sedem cien. Získali zlaté pásmo a titul víťaza za sakrálnu hudbu, rovnaký výsledok zopakovali aj v kategórii miešaných zborov. Porota im udelila špeciálnu cenu za dramaturgiu. Dirigentka Eva Kýšková vyhrala cenu Miroslava Košlera za najlepší dirigentský výkon. Na záver prišla cena Grand Prix pre absolútneho víťaza festivalu.
Do Prahy išli s malou dušičkou. Súťaže v minulosti pre nich znamenali väčšinou strieborné pásmo. Túžili tento syndróm prelomiť, no sedem ocenení nečakal nikto.
Od skúšania v sakristii na vrchol
História zoskupenia sa začala písať v roku 1979, vtedy ich chrámový spev sprevádzal iba akordeón. Spoločenská atmosféra sa uvoľnila až po roku 1990, keď sa k harmonike mohla pridať gitara. Postupne prišli rodiny, deti a materské dovolenky, mnohí zo zboru na čas odišli, po rokoch sa však k hudbe vrátili.
Zbor tvoria amatérski speváci, len málokto má skončenú umeleckú školu či konzervatórium. Spievajú v ňom učiteľky, farmár, lekárky, ekonómovia či sociálni pracovníci. „Sme čistí amatéri. Málokto z nás má hudobné vzdelanie. Všetko, čo dnes vieme, sme si museli vydrieť,“ hovoria zboristi. Napriek tomu dokázali v Prahe predbehnúť telesá z celej Európy.
Spoločná vášeň priniesla do života spevákov aj lásku, priamo v zborových radoch vzniklo niekoľko manželstiev. „Zoznámili sme sa práve tu. Sedeli sme na lavičke a spievali. Potom sme sa po nácvikoch odprevádzali domov tak dlho, až sme sa napokon odprevádili pred oltár,“ spomínajú manželia Šimkovci.
Dirigentka, ktorá vytvára talenty
Najväčší podiel na umeleckom raste má dirigentka Eva Kýšková. Pracuje s nimi po hlasovej stránke, stará sa o dramaturgiu, učí ich dýchaniu aj javiskovému výrazu. Na súťaž v Prahe vybrala odvážny repertoár s novými a náročnými skladbami, speváci sa museli zbaviť nôt a učiť sa všetko spamäti. Zbormajsterka im nahrala jednotlivé hlasové party na záznamník, ktoré počúvali v lete na dovolenkách.
Napätie pred vystúpením bolo obrovské, súťažný deň bol organizačne nabitý. Ostatné zbory takmer vôbec nepočuli. „To chvenie v zákulisí je neopísateľné. Keď už kráčate na to pódium, mal som presne tie pocity ako Freddie Mercury pred koncertom,“ opísal jeden zo spevákov.
Piatkový večer je pre nich posvätný
Zbor dnes tvorí približne tridsať spevákov. Skúšky majú každý piatok od siedmej do pol desiatej hodiny, tento čas je pre všetkých posvätný. Skúšajú v malých priestoroch, ktoré majú k dispozícii vďaka miestnej farnosti. Náklady na cesty si hradia z vlastných vreciek, pražský zájazd ich stál takmer desaťtisíc eur. Pomáhajú im aj dve percentá z daní či dary od priateľov.
Napriek drahému štartovnému ich v Prahe na galavečeri nečakalo pohostenie. „Nenechali nám tam ani fľašku vody. Tú sme si mohli kúpiť za päť eur,“ smejú sa zboristi. V poľskej Čenstochovej ich domáci hostili koláčmi a chlebíčkami. Žiadne finančné odmeny za víťazstvá nečakali.
Otvorené dvere v Rajeckej doline
Hoci doma o ich úspechoch vie málokto, vo svete ich meno rezonuje. Spievali v Paríži, Salzburgu či Budapešti, nezabudnuteľný zážitok si priniesli z Ríma, kde spievali pre slovenské veľvyslanectvo. Súťažný výlet v Prahe zakončili spevom na nedeľnej omši v slovenskej farnosti.
Zbor pravidelne spieva na nedeľnej sv. omši v Rajci aspoň raz do mesiaca a častejšie vo vianočnom a veľkonočnom období. Mnoho rokov organizuje tradičný štefanský koncert 26. decembra. Aj po zisku Grand Prix zostávajú zboristi nohami na zemi. „Sme otvorený zbor. Nerobíme žiadne prísne konkurzy. Vítame každého, kto chce s nami spievať. Aj keby si niekto myslel, že to nevie, miesto u nás si nájde,“ odkazujú zboristi z Rajca.
