Hľadal tu rozprávkové bohatstvo, našiel tragický osud. K martinskému Hrádku sa viaže zvláštna legenda
Attila bol obávaným bojovníkom, ktorého po záhadnej smrti pochovali do troch truhiel s veľkým majetkom na neznáme miesto. Jeho hrob spôsobil hystériu a pátralo po ňom stáročia mnoho ľudí. Opis údajného hrobu spĺňala aj vyvýšenina na martinskom sídlisku Košúty, ktorá sa stala terčom hľadačov pokladov. Domáci jej už inak ako Attilov hrob nepovedia.
Huni boli kočovné kmene zo strednej Ázie, ktoré v 4. storočí prenikli do Európy. Okolo roku 400 sa usadili v Panónskej nížine. Najväčšiu moc dosiahli za svojho vládcu Attilu, ktorého ríša siahala od Volgy až po Rýn.
Attila, ktorého nazývali aj Bič boží, sa stal jedným z najmocnejších panovníkov svojej doby. Jeho život sa skončil náhle v roku 453 počas svadobnej noci s burgundskou princeznou Ildikó. Podľa jednej legendy ho mala zavraždiť, podľa inej zomrel na následky krvácania z nosa.
O Attilovom pohrebe písal historik Jordanes. Podľa jeho záznamu bol Attila pochovaný v noci a jeho telo uložili do troch rakiev – zlatej, striebornej a železnej. Spolu s ním mali byť pochované aj vzácne predmety a bohatstvo. Tí, ktorí ho pochovávali, mali byť zavraždení, aby miesto jeho posledného odpočinku ostalo zamlčané. Podľa legendy mal byť ukrytý na mieste, kde sa stretávajú tri rieky.
„Hystéria okolo hľadania jeho hrobu a pokladu vypukla po nájdení Tutanchamonovej hrobky v roku 1922. Anglický egyptológ Howard Carter v nej našiel približne päťtisíc predmetov,“ povedal turčiansky archeológ Milan Horňák.
Na martinskom sídlisku Košúty sa nachádza výrazná vyvýšenina známa ako Hrádok alebo Attilov hrob. Na vrchu tohto hradiska je starý cintorín. Práve to dráždilo Františka Štěpána. Bol presvedčený, že ide o umelo navŕšenú mohylu, pod ktorou sa môže ukrývať významný hrob. Do jeho predstavy zapadala aj legenda o troch riekach – Hrádok sa nachádza v blízkosti sútoku Turca a Váhu a neďaleko Sklabinského potoka, ktorému v tejto oblasti prischol biblický názov Jordán.
Od roku 1933 Štěpán na Hrádku robil výskumy pomocou prútika. V roku 1935 verejnosť rozrušila správa, že jeho prútik na Hrádku reagoval najskôr na železo a pri presnejších skúškach dokonca na zlato. Štěpán veril, že pod Hrádkom sa nachádza Attilov hrob a s ním aj poklad. Najal si robotníkov a pustil sa do rozsiahleho kopania. O výkopoch písala aj vtedajšia tlač.
Robotníci najskôr vykopali od dnešnej záhradkárskej osady približne šesť metrov hlbokú jamu. Jej okraje sa však zosúvali, a tak ju museli zasypať. Štěpán sa preto rozhodol dostať k údajnému hrobu zo strany kopca. Potom však prišla spodná voda. Do štôlne sa začala valiť voda a výkop sa stal čoraz nebezpečnejším. Napokon sa do tunela dostala voda a zemina zo zasypanej jamy. Štôlňa sa začala zosúvať a práce museli byť zastavené. Hrob sa nenašiel a neobjavil sa ani žiadny dôkaz o zlatej, striebornej či železnej rakve.
Prútikárstvo sa napokon podľa neskorších správ stalo Štěpánovým osudným koníčkom. Do pátrania vložil veľa peňazí, vyčerpal svoje finančné možnosti a neúspech ho mal priviesť k osobnému aj psychickému pádu. Podľa tradovaného príbehu skončil na psychiatrickej klinike v Prahe, kde mal sám seba vyhlasovať za vodcu Hunov. V roku 1940, ešte pomerne mladý, zomrel.
Hrádok nie je iba miestom spájaným s Attilovou legendou. Na jeho vrchole sa kedysi nachádzal starý cintorín. Z jeho minulosti dodnes zostali pozostatky hrobov. Mnohé z nich nahlodal čas, ďalšie poškodili vandali.
Attilov hrob bol súčasťou pripravovanej idey Martina ako hlavného mesta Slovenska, a to po prvej i druhej svetovej vojne. Vládne budovy sa mali nachádzať medzi Vrútkami a Martinom, práve na území Košút a Priekopy. Na návrší bol plánovaný rozsiahly Pamätník SNP. Existuje dokonca aj jeho návrh a slávnostne bol položený jeho základný kameň. Od jeho výstavby, rovnako ako od idey urobiť z Martina hlavné mesto, sa však napokon upustilo. Hoci v minulosti vzniklo niekoľko plánov, ako hradisko využiť, napokon stroskotali na tom, že pozemky vlastnia viacerí majitelia a na vrchu sa nachádza starý cintorín.
Okolie Hrádku je dnes zároveň obľúbeným miestom prechádzok obyvateľov Košút. Pod kopcom, v tieni stromov, sa nachádzajú jazierka. Jedno z nich dobrovoľníci vyčistili, upravili jeho okolie a premenili ho na príjemné oddychové miesto. Návštevníkov tu dnes vítajú drevené sochy, lekná, lavičky aj ohnisko.
