Nitrania v revolučnom novembri nestáli na námestí, bolo tam stavenisko so šikmým pylónom
Nitrianske námestie bolo počas revolučného novembra v roku 1989 ohradené, pretože tam od roku 1982 prebiehala výstavba Divadla Andreja Bagara. To otvorili až v septembri 1992.
„Celú stavbu pred očami obyvateľov Nitry ukrýval vysoký plot zdobený päťcípou hviezdou a budovateľskými heslami,“ povedala Slavka Civáňová, kurátorka výstavy Ako sme stavali divadlo.
Centrom revolučných udalostí bola priľahlá Leninova trieda, dnes Štefánikova ulica. Pred dvadsiatimi rokmi sa zmenila na pešiu zónu a Dom módy stojí dodnes. Na jednom zo stĺpov je pamätná tabuľa na November 89.
Pri nej sa koná spomienkové stretnutie, ktorého hlavnými organizátormi sú radnica a Občianska Nitra. Ľudia sa najskôr o 16. hodine stretnú pri Pamätníku obetiam komunizmu pred mestským úradom, odkiaľ sa spoločne presunú k Domu módy.
Prvé vyhlásenie Verejnosti proti násiliu
Priama účastníčka novembrových udalostí Lujza Bakošová povedala, že práve pred Domom módy zaznelo prvé vyhlásenie nitrianskej skupiny Verejnosť proti násiliu. Vznikla na pôde ochranárov, na čele ktorých vtedy stáli František Kolář a Peter Hattas, otec dnešného primátora.
V televízii v novembri 1989 zaznel výrok „Nitra spí!“ Bol to výkrik z bratislavského námestia, ktorý počuli diváci na celom Slovensku.
„Bolo to naozaj veľmi zahanbujúce. Ale Nitra rozhodne nespala, a ak môžem byť osobná, tak tí, čo sme založili VPN v Nitre, sme v skutočnosti spali veľmi málo,“ reagovala Lujza Bakošová pri príležitosti 30. výročia revolúcie.
Herci Divadla Andreja Bagara boli v tom čase na zájazde v Moskve od 12. do 23. novembra, a tak v Nitre „rozbiehali“ Nežnú najmä študenti a ochranári.
Bakošová si spomína, že počas jednej z demonštrácií, ktoré sa konali pred Domom módy, bola v neďalekej uličke, dnes Radlinského, odstavená veľká V3S naložená vojakmi. „Zrejme čakali na rozkaz zasiahnuť, ten však zjavne neprišiel…“
Nitrania chodili po uliciach s trikolórami na kabátoch a vetrovkách, výklady v meste boli polepené rôznymi revolučnými letákmi a plagátmi.
Prvé slobodné noviny
Začiatkom decembra 1989 vyšli v Nitre prvé slobodné noviny Nitrianska verejnosť. Lujza Bakošová bola ich šéfredaktorkou. Texty vznikali na písacích strojoch, z redakcie ich nosili do tlačiarní.
Od januára 1990 noviny vychádzali pravidelne ako týždenník. „Predávali sme ich za 1 Kčs alebo za dobrovoľný príspevok. Na začiatku boli veľmi žiadané a spomínam si, že ktosi nám dal za jedno číslo sto korún, čo bol vtedy veľmi slušný peniaz – asi tretina vtedajšej ceny pánskych kožených topánok.“
Neskôr podľa Bakošovej záujem o noviny klesal spolu s poklesom popularity VPN. „A tá klesala, okrem iného, aj ako odpoveď na zrod a rast fenoménu mečiarizmu so všetkými dnes už dobre známymi dôsledkami.“ Vydávanie novín ukončili v novembri 1990, pred prvými slobodnými komunálnymi voľbami.
Odstránili pylón aj Lenina
Ešte predtým, začiatkom roka 1990, schválil mestský národný výbor odstránenie vysokého šikmého pylóna pred nedokončeným divadlom. Kritizovala ho odborná aj laická verejnosť.
Svätoplukovo námestie sa vtedy volalo po Leninovi. Vodca proletariátu mal na ňom svoju sochu. V máji odstránili aj tú. „Ja som to podpísal,“ povedal niekdajší šéf nitrianskej VPN a pedagóg Ivan Mačura. Osobne vtedy objednal osemtonový žeriav, pamätá si, ako dali Leninovi lano okolo krku. „Nebol skolaudovaný a pod ním boli kamene.“
Na námestí stála bronzová socha v nadživotnej veľkosti od roku 1974. Jej autorom bol Tibor Bartay. Dočasne skončila vo dvore bývalých Technických a rekreačných služieb na Cintorínskej ulici, kde komunisti nosili kvety.
Keď ešte stál Lenin na námestí, kytice mu prinášali aj čerství novomanželia. Mladým sa to dnes zdá absurdné. Vtedy to bolo od mnohých vypočítavé, aby sa zapáčili všemohúcej komunistickej strane a papalášom. Aktuálne je dielo v sklade Nitrianskych komunálnych služieb, kam ho presunuli v apríli 2022.
