Nenechajme si zobrať November ’89! V Banskej Bystrici zazneli výzvy na obranu slobody
Dážď a nepriaznivé počasie neodradili ľudí, ktorí prišli v utorok 17. novembra do centra Banskej Bystrice, aby si pripomenuli 37. výročie Nežnej revolúcie. V meste sa konali dve samostatné spomienkové zhromaždenia. Jedno pripravilo hnutie Slovensko na Námestí SNP, druhé zorganizovala občianska iniciatíva Nie v našom meste pri Pamätníku Slovenského národného povstania.
Na prvom podujatí vystúpil okrem iných Peter Pollák a podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča. Ten pripomenul obete komunistického režimu a zdôraznil, že zápas o slobodu sa neskončil novembrovými udalosťami v roku 1989. „Vyhrali sme tento zápas – vtedy sme ho vyhrali, ale toto je nekonečný zápas, stále trvajúci zápas o slobodu, stále trvajúci zápas o demokraciu a stále trvajúci zápas proti totalite,“ povedal Kiča. Spomenul aj príbeh osemnásťročného Hartmuta Tautza z bývalého Východného Nemecka, ktorý zahynul pri pokuse prekročiť československú hranicu na Západ. „Nenechajme si zobrať November ’89!,“ vyzval prítomných.
Druhé zhromaždenie pripravila iniciatíva Nie v našom meste. Jeho moderátor Jozef Sedilek v úvode pripomenul historické udalosti spojené so 17. novembrom. V roku 1939 nacisti v Prahe popravili deväť predstaviteľov študentských organizácií, medzi nimi aj Slováka Mareka Frauwirtha, absolventa obchodnej akadémie v Banskej Bystrici. O 48 rokov neskôr komunistická Verejná bezpečnosť brutálne zasiahla proti študentskej manifestácii v Prahe. Sedilek kritizoval, že tradičné miesto novembrových zhromaždení na Námestí SNP si na prvú časť dňa rezervovalo jedno politické hnutie. „Ukradnúť námestie občanov si pritom v ’89 nedovolili ani všemocní komunisti,“ povedal.
Medzi rečníkmi bol teológ, duchovný Cirkvi bratskej, spisovateľ a maliar Daniel Pastirčák. Vo svojom príhovore hovoril aj o vojne na Ukrajine a rastúcom vplyve autoritárskych politikov. Za jeden z najdôležitejších odkazov revolúcie považuje schopnosť ľudí spolupracovať napriek rozdielnym názorom. „Symbolom novembra by mali byť okrúhle stoly – tak to vtedy bolo. Sedeli za nimi ateisti s veriacimi, liberáli s konzervatívcami. ‚V jednote je sila,‘ volali sme vtedy, a bola to pravda. Ako ľahko sme to stratili!“ povedal Pastirčák. „Slovensko potrebuje nové povstanie. To povstanie však musí začať v každom z nás,“ vyzval.
Priestor dostali aj mladí ľudia. Študentka Lea Žitniaková upozornila, že aj dnes sa v školách stretávajú s prejavmi extrémizmu. „Mnohí z nás bojujú pravidelne za demokraciu v uliciach, no popritom v laviciach sedí veľa takých, ktorí si fixkou kreslia hákové kríže a fašistické hlášky,“ povedala. O skúsenosti s občianskymi protestmi v Srbsku hovorila Leonóra Súdiová, rodáčka z Nového Sadu. Priblížila, ako sa študentské protesty rozšírili po tragédii na železničnej stanici v Novom Sade z 1. novembra 2024, pri ktorej zrútenie betónového prístrešku usmrtilo 16 ľudí. „Nádej však nie je pasívne čakanie na zmenu, je to odvaha postaviť sa, prehovoriť a pritom veriť, že zajtrajšok bude lepší,“ povedala.
O tom, že sloboda a rovnosť nie sú pre všetkých samozrejmosťou, hovorila Jolana Nátherová z Centra komunitného organizovania. Pripomenula, že v novembri 1989 mala 26 rokov a sama sa zúčastňovala na zhromaždeniach. Po 37 rokoch však podľa nej Rómovia stále čelia rasizmu, predsudkom a generačnej chudobe. „Pre tisíce Rómov na Slovensku sloboda neznamená rovnosť,“ povedala. Upozornila na problémy s prístupom k pitnej vode, infraštruktúre, vzdelaniu či zamestnaniu. „Demokracia predsa nemá fungovať len pre vyvolených. Ak nie je sloboda a dôstojnosť pre všetkých, tak potom je niekde chyba,“ zdôraznila.
S osobnou rodinnou skúsenosťou s komunistickým režimom vystúpil novinár a mediálny odborník Henrich Krejča. Jeho starý otec bol v 50. rokoch vo vykonštruovanom procese odsúdený za vlastizradu a poslaný do jáchymovských baní. „Po revolúcii mi povedali: ‚Keď nepotrestáme včas zlo, prezlečie si kabát a bude naďalej hýbať nitkami.‘ A dnes eštebákom dávame vyznamenania!“ povedal. Vyzval ľudí, aby nestrácali nádej. „Zlo má stále tú istú stratégiu. Chce nás umlčať, chce nás rozdeliť a chce nás presvedčiť o tom, že to nemá význam,“ uviedol.
V umeleckej časti programu vystúpili pesničkár a divadelník Tomáš Pohorelec, študentky Akadémie umení Veronika Gašperanová, Eva Kubaliaková a Romana Babicová, slam poetka Lucia Líšková či hudobník Jakub Pohle. Na záver zaznela slovenská hymna v podaní Univerzitného folklórneho súboru Mladosť. Počas zhromaždenia si účastníci minútou ticha pripomenuli aj Maroša Krajčoviča, bývalého predsedu koordinačného centra Verejnosti proti násiliu v Banskej Bystrici, ktorý tento rok zomrel.
