Podcasty by bez Nežnej revolúcie neexistovali
Pri príležitosti 17. novembra sme na jeden deň premenovali našu podcastovú sekciu na Zakázané podcasty. Pripomíname si tým November ’89, ktorý otvoril cestu aj k tomu, aby sme dnes mohli slobodne nahrávať, hovoriť a počúvať.
Pri nostalgii za pridelenými bytmi, mliekom za dve koruny a inými „istotami“ sa totiž ľahko zabúda na to, čo všetko sa za tú istotu očakávalo. Lebo za socializmu ste dostali byt, ktorý síce nebol váš, ale aspoň ste v ňom mohli držať hubu.
„Keď si držal hubu, mal si pokoj,“ znie obľúbená obhajoba „zlatého socializmu“. Časť Husákových detí nostalgicky spomína na pridelené byty, isté zamestnanie a bezstarostné detstvo medzi panelákmi. Lenže pekné detstvo ešte nie je dôkazom slobodnej krajiny.
Založiť si podcast dnes znamená zohnať mikrofón a mať pocit, že máme čo povedať. Môžeme kritizovať vládu, rozprávať o sexe či pozvať človeka, ktorého mocní nemôžu vystáť. Nepotrebujeme na to súhlas jednej strany ani správny kádrový profil.
Za socializmu by ste oveľa skôr než kvalitu zvuku riešili, kto vám takéto vysielanie vôbec dovolil. Rozhovor by mohol vzniknúť potajomky. Slobodne ho šíriť a budovať nezávislé médium by však bola celkom iná vec.
Aj o toto išlo v Novembri ’89 – aby verejný priestor nepatril iba tým, ktorým režim dovolil hovoriť. Ľudia na námestiach žiadali možnosť rozhodovať o vlastnom živote, kontrolovať moc a povedať jej nahlas, čo si o nej myslia.
