Skončí Robert Fico alebo sa jeho moc len osvieži?
Oznámenia o konci politickej kariéry Roberta Fica sú na Slovensku často opakovaným tichým proroctvom. Analytici a komentátori, medzi ktorými sa ocitá aj autor tohto komentára, sa pravidelne snažia predpovedať, kedy presne sa jeho vláda rozpadne. Za posledné roky sme svedkami jeho vzostupov i pádov, pričom častým dôvodom, prečo sa jeho éra zdá byť na konci, sú oslabené koaličné partnerstvá a rozhodnutia súdov v neprospech politiky jeho strany.
Vzhľadom na súčasný stav našich politických reálií by bolo možné predstaviť si Fica ako politického pretekára v súťaži, kde by rozhodca spravodlivo hodnotil úspech či neúspech. Avšak, ako už býva zvykom v politike, demokracia sa neodohráva v prostredí fair play a preto Fico na politickej scéne naďalej obhajuje svoju pozíciu, aspoň do konca súčasného volebného obdobia.
Vznikol aj nepísaný súhlas medzi koaličnými partnermi, že Fico by mohol kandidovať na pozíciu ústavného sudcu. Tento krok však naznačuje, že Fico si sám stanovil iný horizont svojho politického konca, ktorý nemusí byť ani blízko, ani ďaleko. Možno je to celoživotné politické puto, ktoré je pre neho silnejšie ako jednoznačné znaky toho, že by mal opustiť scénu.
Fico sa už dávno prestal angažovať v diskusiách a nečítal kritické komentáre, ktoré by mu mohli poskytnúť spätnú väzbu. Jeho okruh blízkych spolupracovníkov sa pozerá na neho len ako na nástroj udržiavania vlastnej moci, čo vedie k tomu, že mu nikto nedokáže povedať pravdu v očiach – radšej mlčia, aby si aj naďalej udržali blízkosť k moci.
Pády veľkých lídrov v politike
Historicky nie je Fico jediným lídrom, ktorý sa odmieta vzdať, aj keď jeho moc sa javí ako vyblednutá. V čase, keď sa už zdalo, že jeho politický vplyv slabne, sa nemôžeme vyhnúť paralelám s inými, podobne postkomunistickými lídrami, ako je Viktor Orbán. Ten, aj keď v poslednej dobe čelí narastajúcim problémom, stále nie je pripravený odísť a aj jeho voliči si želajú, aby sa stiahol, čo vytvára zložitú dynamiku, kde mocní vládci majú problém vyrovnať sa s realitou, ktorá im uniká.
Fico, podobne ako Orbán, sa zdá byť svedkom toho, že konjúktúra sa môže rýchlo zmeniť a predchádzajúce úspechy už nestačia na udržanie si verejnosti. Napriek tomu, obe politické postavy pokračujú v svojich snaženiach akoby sa nič nedialo, prehlbujúc tak pochybnosti o ich schopnosti reagovať na meniace sa požiadavky voličov.
Ako sa zdá, historický koniec týchto režimov je niečo, čo zostáva v sfére hypotéz, pričom realita politického prežitia môže vyplívať aj z rozhodnutí na poslednú chvíľu, alebo prekvapením zo strany samotného voličstva.
