Cyprus po dronovom útoku zatiaľ nepožiadal o spoločnú obranu EÚ
V noci na pondelok 2. marca 2026 došlo k útoku iránskeho dronu na britskú vojenskú základňu v Akrotiri, čo vyvolalo obavy pred eskaláciou konfliktu, v ktorom sú zapojené USA a Izrael, ktoré v sobotu zahájili vojenskú operáciu voči Iránu. Tento incident zahŕňa povolenie Británie pre USA na využívanie jej základní na „obranné“ útoky, ktoré majú zneškodniť iránske rakety a odpaľovacie zariadenia.
Cyperská vláda potvrdila, že dron zasiahol britskú základňu a spôsobil „menšie materiálne škody“. V dôsledku tohto útoku sa evakuovalo aj medzinárodné letisko v Pafose z dôvodu hrozby ďalších útokov. Hoci Cyprus by mohol požiadať o aktiváciu klauzuly EÚ o vzájomnej obrane, zatiaľ tak neurobil. Hlavná hovorkyňa Európskej komisie, Paula Pinho, uviedla, že o tejto téme sa bude diskutovať v najbližších dňoch.
Podmienky vzájomnej obrany v EÚ a NATO
Podľa článku 42 ods. 7 Lisabonskej zmluvy, ak sa členský štát EÚ stane obeťou ozbrojenej agresie, ostatné krajiny majú povinnosť jej poskytnúť pomoc „všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii“. Týmto článkom sa právo na vzájomnú obranu medzi členskými štátmi posilňuje, pričom má byť silnejšie ako článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý označuje ozbrojený útok na jedného člena NATO ako útok na všetkých, avšak ponecháva na štátoch rozhodnutie, akú pomoc poskytnú.
Cyprus je členskou krajinou EÚ a v súčasnosti predsedá Rade EÚ, no nie je súčasťou NATO, čo znamená, že na ňu sa článok 5 nevzťahuje. Avšak Grécko, ktoré je NATO štát a zároveň sa obáva útokov z Iránu, oznámilo, že na Cyprus nasadí dve fregaty a dvojicu stíhačiek F-16, aby posilnilo obranné kapacity ostrova. Grécky minister obrany, Nikos Dendias, potvrdil, že krajina bude prispievať k obrane Cypru.
Medzinárodné reakcie na eskaláciu konfliktu
Útok na britskú základňu odhaľuje širší problém, ktorý súvisí s hrozbami na východnom krídle EÚ a signalizuje, že útoky môžu zasiahnuť aj členské štáty, ktoré sa nachádzajú ďaleko od epicentra konfliktu. Klaus Welle, dlhoročný bruselský insider, upozornil, že táto situácia jasne ukazuje, že nie len krajiny blízko Iránu sú ohrozené, ale aj ďalšie členské štáty.
V reakcii na tento incident a strach zo zasahovania iránskych rakiet, Grécko aktivovalo pohotovosť v oblasti svojich vojenských síl. Mnohí analytici varujú, že táto eskalácia môže mať dôsledky, ktoré presiahnu rámec konkrétnej operácie, a potvrdzujú, že Európa musí zhodnotiť svoju pozíciu voči USA a súčasným geopolitickým hrozbám.
