Príliš mnohé nástrahy kultúrnej kolaborácie
O tom, ako sa nacistická moc snažila ovládnuť slovenskú kultúru, sa vedie diskusia už dlhší čas. Napriek tomu, že nacistický vplyv na kultúru Slovenska ostal dlho na okraji záujmu historikov, v súčasnosti sa to mení. Historik Miloslav Szabó vo svojom novom výskume skúma nielen pokusy o kultúrnu dominanciu, ale aj široké mechanizmy, prostredníctvom ktorých fungovala nacistická kultúrna diplomacia na území vojnového slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945.
Tento výskum vychádza z podrobných štúdií nemeckých archívov a ponúka hlboký pohľad na to, ako sa nacistické ideológie snažili preniknúť do kultúrneho diskurzu a aké odporové vlny sa v tejto súvislosti formovali. Hlavných „prevodných páky” v tomto systéme sú prekvapivým spôsobom ukotvené v kolaboráciách slovenských umelcov a intelektuálov, ktorí sa buď podvolili, alebo snažili vyviniť sa z nacistického vplyvu.
Rokovania o kultúrnom dedičstve
Agáta Šústová Drelová v rozhovore s Szabóm rozoberá nielen tieto kolaborácie, ale aj širšie dejiny antisemitizmu a katolicizmu na Slovensku. Ich interakcie s nacistickou mocou ponúkajú možnosti pohľadu na to, akým spôsobom sa tieto ideológie zapojili do národného diskurzu. Prepojenie kultúrneho dedičstva a politiky sa nielenže potvrdzuje, ale pripomína aj aktuálnosť týchto tém v súčasnej dobe.
Popri tom, Szabó nielenže skúma kultúrnu históriu Slovenska, ale aj vyvádza z nej paralely s dnešným bojom proti radikalizácii a populizmu. Jeho dielo „Nacistická soft-power vo vzťahu k vojnovému slovenskému štátu“ naznačuje, že vláda strachu a kultúrneho vydierania sa nezastavila len s koncom druhej svetovej vojny, ale má svoje pokračovanie až do dnešných dní.
Vyzývajúc na zmenu
Výsledky tejto práce sú o to dôležitejšie v čase, kedy sa hľadá cesta späť ku koreňom humanizmu a tolerancie. Diskusia o kultúrnych normách a ideológiách, ktoré utvárajú naše spoločenské vzťahy, ostáva aktuálna a naliehavá. To, čo kedysi zostávalo skryté, dnes môže byť podrobené analýze a kritike, pričom našou najdôležitejšou úlohou je uchovávanie kultúrneho dedičstva a stavať sa proti všetkým formám útlaku a zneužívania.
Práca Szabóa a jeho tímu, ktorý sa snaží rozkrývať tabuizované kapitoly našich dejín, prispieva k neustálemu prehodnocovaniu, ako sme sa my, ako spoločnosť, dokázali vysporiadať s traumami minulosti. Preto je jeho výskum nielen historicky významný, ale aj výnimočne relevantný pre náš súčasný diskurz.
