Malijskí utečenci v Mauritánii dúfajú v odchod ruských síl
Malijskí utečenci usadení v Mauritánii sa zmierili s vyhnanstvom, no ich nádeje sú spojené s nedávnymi útokmi povstalcov a džihádistov, ktoré namierili proti vládnucemu režimu v Mali a jeho ruským spojencom. Mnohí z nich veria, že oslabovanie ruskej vojenskej prítomnosti by mohlo otvoriť brány ich návratu domov.
V apríli 2026 sa tuaregskí separatisti a bojovníci spojené s al-Káidou pustili do koordinovanej ofenzívy na strategické pozície malijskej junty. Tieto útoky zasiahli aj severné mesto Kidal, ktoré sa podarilo získať späť práve Tuaregům. Z oblasti sa začali šíriť správy o ruských konvojov, ktoré opúšťali región, čo vyvolalo v Mauritánii opatrný optimizmus medzi migrantmi.
V mauritánskom meste Fassala, kde žijú tisíce malijských utečencov, miestni obyvatelia označujú ruské jednotky ako wagnerovci, aj keď skutočná Wagnerova skupina bola nahradená novou entitou nazvanou Africa Corps, ktorá je pod priamou kontrolou ruského ministerstva obrany. Päťdesiatsedemročný tuaregský pastier Mosso, ktorý musel z bezpečnostných dôvodov zmeniť svoje meno, uviedol, že jeho návrat domov je možný len po ukončení ruských operácií. „Bol to on, kto na nás poslal wagnerovcov,“ hovorí o vodcovi junty Assimim Goitovi.
Podobné príbehy zdieľajú aj iní utečenci. Tridsaťpäťročný Ahmed vyjadruje túžbu po pokoji v vlasti: „Dúfam v návrat mieru a v to, že sa vrátim domov.“ Zároveň otvorene kritizuje vojenskú vládu: „Všetko je to kvôli wagnerovcom, že sme sa tu ocitli.“
Na druhej strane existujú aj obavy z týchto zmien. Sedemdesiatsedemročný Abdallah nevidí súčasný vývoj pozitívne a upozorňuje, že zisk Kidalu môže posilniť islamistické skupiny, ktoré vníma ako hrozbu. „Pre mňa je JNIM teroristické hnutie. Ich ciele sú diametrálne odlišné od našich ideológií umiernených a mierumilovných moslimov,“ vyhlásil.
Bezpečnostná kríza v Mali trvá už od roku 2012, pričom vyhnala z domovov státisíce ľudí. Vo svetle týchto udalostí našlo v Mauritánii útočisko asi 300-tisíc malijčanov. Tábor Mbera, nachádzajúci sa neďaleko hraníc, momentálne poskytuje prístrešie približne 120-tisíc utečencom.
Situácia sa však naďalej eskaluje. Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov prišlo do Mauritánie od októbra 2025 takmer 14-tisíc nových utečencov, väčšinou žien a detí. Humanitárne organizácie sa obávajú, že situácia sa ešte zhorší a vyvolá ďalšiu vlnu migrantov.
Starosta Fassaly, Cheikhna Ould Abdallahi, upozorňuje na to, že príchod nových utečencov zvyšuje tlak na miestne zdroje. Zaznamenáva napätie v oblasti pastvín, prístupu k vode a základných jednaní o službách, ako je zdravotná starostlivosť.
Dvadsaťdvaročná Tilleli, ktorá nesie vo svojom náručí ročné dieťa, rozpráva svoju trpkú skúsenosť z útoku, ku ktorému došlo v jej dedine v regióne Mopti. Podľa jej slov boli jej domov vyplienený a vypálený ruskými jednotkami v spolupráci s armádou. „Môžem sa vrátiť až po odchode wagnerovcov z mojej krajiny,“ povedala a dodala, „nemám nádej, že mier príde v dohľadnom čase.“
