Život na ovčej farme: Rozhovor s Ivanou Necpálovou
Ivana Necpálová, spolu so svojím manželom Martinom, prevádzkuje ovčiu farmu v Národnom parku Veľká Fatra. Ich farma, Syráreň Polun Čremošné, sa stala miestom, kde sa snúbi tradičné poľnohospodárstvo s modernými prístupmi. Pár prekonal vyhorenie z predchádzajúcich zamestnaní a rozhodol sa žiť v harmónii s prírodou, pričom chov oviec im poskytuje nielen obživu, ale aj duševný pokoj.
Od manažmentu a vychovávateľstva k farmárčeniu
Predtým, ako sa manželia vydali na cestu farmárčenia, Martin pracoval ako manažér v reklamnej agentúre, zatiaľ čo Ivana bola vychovávateľkou. Obaja sa však vrátili k svojim koreňom, keď zistili, že im zamestnania spôsobujú psychické vyčerpanie. „Rozhodli sme sa, že je čas na zmenu,” hovorí Ivana. „V krásnom prostredí Národného parku Veľká Fatra sme začali skutočne žiť.”
Práca na farme a sezónne výzvy
Ich dňom začína už o piatej ráno, kedy zamestnanci doja ovce. „Počas leta máme plno práce a mlieka, zákazníci sa tlačia po bryndzu,” dodáva Ivana. Po nadojení mlieka prichádzajú na rad syry, ktoré sa začínajú vyrábať hneď po rannom dojení. Zároveň sa starajú o stádo, ktoré sa skladá z približne 420 oviec, z ktorých 280 sa dojí. „Naša farma prežíva vrchol sezóny v máji a júni, kedy je dopyt po našich produktoch najväčší,” hovorí Ivana.
Osobný prístup a psychická pohoda
Jedným z hlavných benefitov, ktoré Ivana na svojej práci oceňuje, je vnútorný pokoj. „Už nikdy by som nechcela pracovať od deviatej do piatej,” vysvetľuje. „Na farme som si prehodnotila svoj život, prácu aj hodnoty. Namiesto stresu sú tu pozitívne ohlasy zákazníkov.” Jej pohľad na život v súlade s prírodou a manuálnou prácou zohráva dôležitú úlohu v jej psychickej pohode. „Keď sa pozriem z okna syrárne, vidím len hory a to ma napĺňa,” dodáva.
V prednej línii: Život so zvieratami a prírodou
Aj keď farmárčenie prináša radosti, nesie so sebou aj výzvy. Ivana spomína na nečakaných návštevníkov, ako sú medvede a vlky. „Mali sme prípady, kedy vlky napadli naše stádo priamo pred očami našej pastierky,” hovorí. Medvede však prišli aj do maštale, kde vypili veľké množstvo srvátky. „Toto všetko je súčasťou života v prírode, musíme si na to zvyknúť,” dodáva. Po návrate z mesta sa manželia cítia šťastní, že môžu žiť v harmonickom prostredí, kde každé ráno vstanú s jasným cieľom.
Kde je budúcnosť poľnohospodárstva?
Ivana s obavami sleduje, kam sa posúva poľnohospodárstvo na Slovensku. „Mladí ľudia už nie sú takí ochotní zamestnať sa v tradíciách farmárčenia. Bojím sa, že čoskoro nebude mať kto s ovciamami pracovať,” vyjadrila svoje obavy. Aj keď sa snažia ponúkať kvalitné domáce produkty a ukazovať ľuďom hodnotu zdravej stravy, situácia v poľnohospodárstve ostáva náročná. „Naša generácia je zvyknutá na tvrdú manuálnu prácu. Mladší sa čoraz častejšie rozhodujú pre ľahšie zamestnania s vyšším finančným ohodnotením,” dodáva na záver.
