V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedie dvojica z opozície, tretí je Uhrík
V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedú dvaja opoziční politici, tretí je Milan Uhrík. Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia. Online prieskum sa uskutočnil v dňoch 2. až 7. septembra na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov starších ako 18 rokov.
Respondentom bola položená otázka: „Ako veľmi dôverujete alebo nedôverujete predsedom týchto politických strán?“
Gröhling a Šimečka na čele rebríčka
Na čele sa umiestnil predseda SaS Branislav Gröhling, ktorému celkovo dôveruje 33,1 percenta respondentov. Za ním skončil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s dôverou 32,8 percenta opýtaných. Zároveň mu „úplne nedôveruje“ 47,1 percenta opýtaných, v prípade Gröhlinga túto odpoveď uviedlo 37,4 percenta opýtaných.
Tretiu priečku obsadil predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík, ktorému rovnako ako Šimečkovi dôveruje celkovo 32,8 percenta opýtaných.
Štvrtým najdôveryhodnejším je predseda Smeru a premiér Robert Fico. Celkovo mu dôveruje 27,1 percenta opýtaných, zároveň má najvyšší podiel odpovedí „úplne nedôverujem“, a to 55,6 percenta.
Piate miesto obsadil predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Dôveruje mu 26,6 percenta opýtaných, úplne mu nedôveruje 50,8 percenta respondentov. Za ním skončil predseda KDH Milan Majerský s dôverou 26 percent účastníkov prieskumu. V jeho prípade 13,7 percenta opýtaných odpovedalo, že ho nepozná.
Siedme miesto obsadil predseda Demokratov Jaroslav Naď, ktorému celkovo dôveruje 24,7 percenta respondentov. Nedôveruje mu celkovo 62,2 percenta účastníkov prieskumu. Za Naďom sa umiestnil predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok s dôverou 22,5 percenta opýtaných. Celkovo mu nedôveruje 68,2 percenta respondentov.
Rebríček uzatvára predseda SNS Andrej Danko, ktorému dôveruje 17,7 percenta respondentov, kým nedôveru mu vyjadrilo 74 percent účastníkov prieskumu. Za ním skončil šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár s dôverou 16,8 percenta opýtaných, nedôveruje mu celkovo 77,5 percenta respondentov. Poslednú priečku obsadil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému celkovo dôveruje 4,2 percenta opýtaných a nedôveruje mu 33,2 percenta. V Gubíkovom prípade 58,4 percenta respondentov uvádzalo, že ho nepoznajú.
Najvýraznejší posun u Uhríka
Najvýraznejší posun v miere dôveryhodnosti zaznamenali v porovnaní s májovým meraním u predsedu Republiky Milana Uhríka, a to o 3 percentuálne body. „Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom,“ uvádza agentúra.
„Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán,“ vraví spoluautor prieskumu Michal Mislovič.
Od posledného merania si o 2 percentuálne body pohoršil predseda SNS Andrej Danko. „Netreba zabúdať, že práve Smer má pomerne stabilné voličské jadro a jeho volebný potenciál dosahuje približne 20 percent. Zároveň platí, že Robert Fico podobným rebríčkom v minulosti dlhodobo dominoval,“ podotýka Mislovič.
Významné rozdiely
Dôveryhodnosť lídrov opozície je založená najmä na voličoch s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom. Šimečkovi v celej populácii dôveruje 33 percent účastníkov prieskumu, no medzi vysokoškolsky vzdelanými je to až 48 percent. Vysokú mieru dôvery má aj medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (47 percent) a v najvyššej príjmovej skupine (57 percent).
Podobne je na tom Gröhling, ktorému nadpriemerne často dôverujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia (47 percent) a voliči s vyššími príjmami (49 percent). V skupine 18 až 24 rokov mu dôveruje polovica opýtaných.
„Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov je to len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov, 44 percent),“ uvádza agentúra.
„Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich. Bez určitej miery dôvery sa volebný potenciál strany len veľmi ťažko premieňa na reálne hlasy vo voľbách,“ uzavrel Mislovič z NMS.
