Prvý náčrt európskej cyklotrasy vznikol na servítke
Prešov – Výraznou postavou skupiny Chiki liki tu-a bol najmä po stránke šoumenskej a vizuálnej. Účinkoval na koncertoch aj v klipoch ako Monte Carlo. Neskôr z kapely odišiel a naplno sa vrhol do cyklistických projektov.
Dôvodov na odchod bolo viacero. Okrem zlomenej nohy sa začali riešiť koncerty v zahraničí, o ktoré mal záujem, no kapela viac rozmýšľala nad pôsobením na Slovensku. Začal rozbiehať aj pracovné veci.
Už počas pôsobenia v kapele sa venoval cyklistickým projektom. Poslednú skúšobňu mali v Prešovskej bicyklovej skupine Kostitras, s ktorou začal spolupracovať. Prvou veľkou vecou boli Slanské vrchy v rámci projektu Mountains in our windows, ktorý zahŕňal cyklotrasy, odpočívadlá a studničky.
S Chiki liki tu-a stále hrává pri špeciálnych príležitostiach, ako sú krsty, veľké festivaly či výročné koncerty. Líder kapely Martin Višňovský uviedol, že všetci sú členmi skupiny, aj keď momentálne nehrajú.
Po odchode sa venoval cykloprojektom, no neskôr vznikla kapela BDHS. Genéza bola zložitá. Cez cyklistické veci sa dostali k hraniu zvláštnych akcií s Braňom Jobusom pod názvom Cyklišťanka. Hrávali na miestach častých kolízií cyklistov, pričom celá skupina sa musela dať preniesť na bicykli.
Ideou bolo spraviť z dychových nástrojov niečo brutálne, keďže na Slovensku boli dychové nástroje len v dychovkách. Vo svete medzitým vznikol žáner založený na dychových nástrojoch, ako napríklad kapela The Ottone Pesante Paola Raineriho hrajúca metal na dychových nástrojoch.
Z Cyklišťanky ostali traja ľudia – Tomáš Urban, Lukáš Gulden a Tomáš Paľo. Začali ako kopák, saxofón a trombón. Postupne sa pridal trubkár Jaro Janek a bubeník Miro Szirmai.
Okrem zvuku hrala podstatnú rolu vizuálna stránka. Lukáš ako elektrikár vytvoril svietiace kostýmy. Neskôr sa to pretavilo do reflexných prvkov, ktoré svietia pod UV-čkom.
Prvou speváčkou bola Tomášova sestra Laura Urbanová, ktorá hrala koncerty aj v Čechách a spievala na prvom krste. Potom bola tehotná a vtedajší bubeník Stano Čorej dohodil Sašu. S kapelou hral aj Tomášov brat Maťo na bicie, gitaru a iné nástroje.
Základ kapely tvorilo sedem ľudí. Posledným prírastkom bolo violončelo, na ktoré hrá Milena Hrušovská. Tá hrávala v orchestri, bola na turné v Japonsku či v Paríži, kde mala sólo. Vyučuje hru na nástroj v Bardejove.
Kapelou prešlo viacej ľudí, pretože niektorí chodievali hrať s Kaťou Koščovou a ďalšími. Zostava sa dala odohrať s minimom piatich ľudí, no čím viac ich bolo, tým lepšie. Zainteresovaných bolo asi pätnásť ľudí na rozličné nástroje, vrátane tuby a ďalšieho trubkára.
Žánrovo sa kapela vyvíjala. Na začiatku išlo o párty techno, dnes je to pestré, počuť drum’n’bass a iné štýly. Skúšali replikovať elektronický zvuk. Zistili, že niekedy je jednoduchšie nechať tlak na elektroniku a pustiť ho cez reprák.
Na novom albume sú veci, ktoré by elektronickí fanúšikovia zaradili k UK garage alebo nu disco, pretože majú iné BPM. Ako deti chceli hrať ako The Prodigy, no nevedeli ako na to. Teraz, keď hrajú rockovejšie piesne s elektronickým spodkom, môžu konečne robiť to, čo skupina EMF robila už v roku 1995.
S Katkou Koščovou nahrali jemnú drum’n’bassovú skladbu Míňame sa v čase. Kaťa s nimi predtým vystúpila niekoľkokrát a odohrali spolu možno pätnásť koncertov. Hrali napríklad v Martine, kde s nimi bol aj Dano Špiner a sláčikové kvarteto – celkovo jedenásť ľudí na ulici.
Pesničku pripravoval dlho, vedel, že ju chce spievať Kaťa, no nevedel ako. Napadlo im, že v drum’n’basse sa jej jemný prejav nestratí a nebude to vyzerať silene.
