Ady Hajdu: Vždy po nakrúcaní Hriechu som vliezol do jacuzzi a vybublal som to
Vyslal do vesmíru želanie, že by chcel robiť niečo iné, než robil doteraz, a zrazu prišla ponuka na hlavnú úlohu v seriáli Hriech. Herec Ady Hajdu musel dať všetko nabok, aby sa na rolu vyšetrovateľa s vlastnými traumami mohol sústrediť.
Nakrúcanie nebolo ľahké, večer mu pomáhalo zmyť všetko v jacuzzi, ale aj po skončení nakrúcania ho postava stále drží, je stále napoly v ňom. Hovorí o tom, čo mu robí radosť, čo ho vytočí a aj o projekte, kde bude hrať s Evou Holubovou.
Hriech je adaptáciou prvej série seriálu Hriešna duša (The Sinner), ktorá vyšla v roku 2017. Videli ste ju už vtedy?
Vtedy som ju nevidel, mne to nejako ušlo. Priznám sa, že pri všetkom už zaspávam, som hrozne unavený. (Smiech.) Pozrel som si ju, až keď som išiel na casting. Poriadne som sa pripravil, dvakrát som si pozrel všetky série.
Samozrejme, nemôžem hrať ako Bill Pullman, on hrá inak. Ja hrám za seba, svoje emócie, ale tie situácie sú rovnaké a tie sú najdôležitejšie.
Museli ste robiť kasting?
Hej, kastovali ma dlho. Keď som seriál videl, hovorím si, takúto postavu som ešte v živote nehral. Toto by som strašne chcel robiť! Aj som predtým vyslal do vesmíru želanie, že by som chcel robiť niečo iné, než som robil doteraz a zrazu prišla táto ponuka.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že budete hrať túto rolu?
S režisérkou Emíliou Ondriašovou som už robil študentský film Táto izba sa nedá zjesť, robila aj dokument o Kristíne Svarinskej v cykle Opri sa o mňa. Takže Emíliu som poznal a moja prvá reakcia bola veľká radosť. Ale potom som si uvedomil, čo všetko ma čaká. Všetko ostatné musím dať preč a zaoberať sa len touto postavou. Musím sa emočne naviazať na Kristínu v scénach, v ktorých hrá a v ktorých máme náročné dialógy.
Nešlo o klasické vyšetrovanie, skôr o psychologickú sondu, musel som sa s ňou stotožniť, aby som ju mohol pochopiť. Ona počas vyšetrovania hľadá seba a s ňou hľadá seba aj moja postava.
Naviazali ste sa a potom, čo? Ako ste sa z tej role dostali?
Ešte ma to drží, ešte som to celkom nepredýchal. Ešte som polovičný Ondrej Gregor, on je ešte stále tu vo mne. (Ukazuje na hruď.)
Čo to znamená, že ste ešte polovičný Ondrej?
Inak sa pozerám na život. Vidím ľudí a uvedomujem si, koľkí v sebe nesú traumy a neriešia ich. Neriešia ich, nie sú sami sebou a potom svojím mačovstvom, agresiou, klamstvami alebo predstieraním otravujú ľudí naokolo. V politike je to najvýraznejšie. Idú do práce s tým, že budú ubližovať ľuďom, aby z toho mali vlastný prospech. Koľko musia mať problémov, keď sú schopní robiť toľko zla?
Je slovenská adaptácia príliš odlišná od amerického originálu? Predsa len je tam dosť veľa drsných scén a aj predobraz vášho detektíva Ondreja Gregora má v americkej verzii dosť nezvyčajný intímny život.
Z niečoho sa muselo upustiť, ale nemôžem prezradiť z čoho, tak iba poviem, že seriál sa bude vysielať o ôsmej večer a tomu sa aj musel prispôsobiť.
V čom vám bol Ondrej Gregor najviac vzdialený?
V tom, ako sa snaží byť dobrým manželom. To mi bolo až smiešne. On by aj veľmi chcel, ale nevie to, nevie byť empatický k vlastnej manželke. Vie byť empatický len k páchateľovi, tam sa vie ponoriť a pochopiť ho, ale vlastnú manželku nechápe.
Snaží sa, áno, ale nie je to naozajstná hlboká láska, keď sa svojmu partnerovi neviete otvoriť. A on jej nehovorí nič. Stratil zmysel pre humor, lebo má veľa vlastných neriešených tráum, preto vie aj pochopiť traumy tých ostatných.
V tomto som ja úplne iný. Doma mám vtipnú ženu a aj ja som veselý. Týchto pár mesiacov som síce nebol veselý, tak ma iba hladkala a hovorila „vydrž”. Hladkali ma aj režisérka, kameramanka, produkčná a všetci ostatní, a to mi robilo strašne dobre na pleť. (Smiech.)
A tak celkovo vás Ondrej viac iritoval alebo skôr inšpiroval?
Odsúdiť človeka je strašne jednoduché. Pochopiť ho je hrozne ťažké. A on sa to snaží robiť. Na to potrebujete mať čas, dlho sa rozprávať a dostať sa do vnútra človeka. V tom je pre mňa inšpiráciou, len ja nemám čas na to, aby som sa dostával do duše tretiny národa.
