Ruskú imitáciu volieb vyrušil veľký útok na Moskvu
V nedeľu sa v Rusku skončili parlamentné voľby. Na jednej strane sa od nich neočakávalo nič mimoriadne a víťaz bol vopred jasný, na druhej strane išlo o prvé voľby od rozpútania plnoformátovej vojny proti Ukrajine.
Strana Jednotné Rusko, stojaca za prezidentom Vladimirom Putinom, vyhrala doposiaľ všetky parlamentné voľby od roku 2003 a Moskva si víťazstvo strany poistila aj súdnym vyradením opozičného hnutia Jabloko z volieb. Išlo o jedinú stranu, ktorá sa otvorene stavala proti vojne.
Jednotné Rusko aktuálne v Štátnej dume drží 310 zo 450 kresiel, čo mu dáva pohodlnú väčšinu. Spolu s Jednotným Ruskom by sa do dumy mali dostať ďalšie štyri strany, ktoré však idú v Putinovej línii, osobitne čo sa týka vojny proti Ukrajine.
Medzinárodné organizácie aj vlády iných štátov už vopred odsúdili ruské voľby ako neférové a je prakticky isté, že Vladimir Putin a Jednotné Rusko si udržia moc. „Tohtoročné voľby sa konajú v najrepresívnejšom politickom prostredí postsovietskych dejín Ruska,“ povedal pre Time David Szakonyi, expert na Rusko z Univerzity Georgea Washingtona.
V Moskve posledný deň volieb sprevádzal pravdepodobne najväčší ukrajinský dronový útok, počas ktorého drony zasiahli hlavnú moskovskú ropnú rafinériu.
Volili pred vojakmi
Hoci má Kremeľ k dispozícii množstvo nástrojov, ako ovplyvniť voľby, od prieskumov až po hlasovanie, tým najúčinnejším je možnosť obmedziť, ktorí kandidáti sa budú môcť objaviť na volebných lístkoch, tvrdí Szakonyi. Najvýraznejším prípadom bola práve strana Jabloko. Tá nemohla kandidovať, jej delegáti sa nemohli zúčastniť ani ako pozorovatelia.
Strana podľa agentúry AP informovala, že jeden z jej členov stratil vedomie, keď ho v Petrohrade v sobotu zadržala polícia vo volebnej miestnosti. Údajne pre narušenie priebehu volieb. O tom, že sa delegáti Jabloka márne snažili dostať do volebných miestností, písal aj ruský exilový server Meduza.
Agentúra AP okrem toho píše o podozreniach z otvárania volebných urien počas volieb, nezabezpečenia volebných miestností cez noc alebo nevydávania volebných lístkov. Tie boli dôležité, najmä keď zlyhával systém elektronického hlasovania.
Šéfka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilova podľa AP vyhlásila, že elektronické hlasovanie v Moskve sa stalo obeťou kyberútokov, z čoho obvinila jednu zo „systémových strán“, teda z tých, ktoré kandidovať smeli. Spolupracovník zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného Leonid Volkov cez sociálne siete vyzýval voličov, aby sa dožadovali papierových hlasovacích lístkov. Ich vydávanie v Moskve malo ťažkosti, a kým úrady ľudí vyzývali, aby hlasovali elektronicky, Volkov hovoril, že kolaps systému mohol byť zámerný. Mnoho ľudí odmietalo voliť elektronicky a pri miestnostiach sa údajne tvorili rady.
Rusko na voľby nepozvalo medzinárodných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorých obviňuje z dvojakých štandardov.
Voľby zorganizovalo aj na okupovaných územiach Ukrajiny, najmenej v jednej volebnej miestnosti v Doneckej oblasti podľa AP ľudia vhadzovali lístky do urny, ktorú strážil ozbrojený ruský vojak.
Manipulácie aj medvede
Jabloko nebolo jedinou stranou, ktorá mala problémy. Mali ich aj predstavitelia komunistickej strany, Meduza píše o prípade na ostrove Sachalin, kde sa pozorovateľ strany chcel pridať k mobilnej volebnej komisii. Neumožnili mu to, sadol si preto do vlastného auta, ktoré vzápätí zablokovalo SUV.
V petrohradskom 60. obvode podľa Meduzy predseda komisie pošliapal vrecia, v ktorých sa vynášali volebné lístky, a roztrhol ich. Vo viacerých okrskoch v Petrohrade počet registrovaných voličov vysoko prekročil počet voličov, ktorí boli registrovaní v štátnom volebnom systéme. Ako príklad uvádza okrsok, v ktorom pozorovateľ napočítal 387 voličov, no po sčítaní lístkov a ich odvezení bol oficiálny počet 936.
V meste Bajkalsk vyhlásili pre prítomnosť medveďov zákaz nočného vychádzania a voliči si tak po 19. hodine museli zavolať auto, ktoré ich vozilo do volebnej miestnosti a domov.
Ukrajina udrela na Moskvu
Nedeľňajší útok na ruskú metropolu bol podľa moskovského primátora Sergeja Sobjanina doposiaľ najväčší. Samotný Sobjanin oznámil, že sa podarilo zostreliť 450 dronov a zahynuli dvaja ľudia.
Je možné, že Ukrajina pri útoku po prvý raz použila aj novú balistickú strelu vlastnej výroby. O strele informoval denník Kyiv Post na základe vyhlásenia prezidenta Volodymyra Zelenského. Prezident podľa denníka vymenoval zbrane, ktoré Ukrajina použila, pričom medzi nimi spomínal aj strelu Pelikán.
Pelikán by podľa denníka mohlo byť označenie balistickej strely FP-7 od spoločnosti Fire Point. Tá už začiatkom septembra informovala, že nasadenie strely je otázkou týždňov, hoci doposiaľ známe informácie o nej nenasvedčovali doletu, ktorý by umožňoval zasiahnuť Moskvu.
