Mesto, ktoré priťahovalo katastrofy
Nové Mesto nad Váhom leží presne tam, kadiaľ v minulých storočiach postupovali invázne armády.
Nové Mesto nad Váhom je typickým príkladom mesta, ktoré vzniklo na križovatke obchodných ciest. Región pozdĺž rieky Váh, nazývaný Považie, bol jedným z najrušnejších obchodných území na dnešnom slovenskom území, keďže samotná rieka sa využívala na dopravu. Križovala ho aj cesta z Moravy.
Názov v preklade znamená „nové mesto na Váhu“, hoci slovo „nové“ nebolo v jeho pôvodnom názve. Osada na tom istom mieste bola zničená v roku 1241 Tatármi. Zdá sa, že Nové Mesto priťahovalo katastrofy nie pre fatálne predurčenie, ale skôr pre svoju polohu. Leží na rovine, blízko veľkej rieky, a keďže sa armády pohybovali cez Považie, zvyčajne sa ho snažili dobyť.
Po Tatároch terorizovali celé západné Slovensko niekoľko desaťročí husiti. Najväčší úder dostalo Nové Mesto v roku 1599, keď ho napadli Osmani. Počas tohto útoku bola zničená široká oblasť okolo mesta a jediným bezpečným útočiskom bol neďaleký hrad Beckov. Neuveriteľne, 13 000 obyvateľov z regiónu sa uchýlilo do hradu a neskôr rozprávali o rozsahu skazy v regióne.
Neskôr mesto napadol uhorský šľachtic Štefan Bočkaj, po čom ho od jeho povstaleckej skupiny „oslobodila“ cisárska armáda. Akú podobu toto „oslobodenie“ malo, možno vidieť na hrôzostrašnom počte obetí – 500 – keď armáda Ferdinanda II. vyplienila Nové Mesto.
Táto pohľadnica z roku 1942 zobrazuje malomestský charakter Nového Mesta. Okrem starého mestského kostola nie je vidieť žiadne ďalšie vysoké budovy.
