Vnučka šéfky ruského ÚVK vlastní luxusný byt v dome pre ruskú elitu
Nadácia proti korupcii Alexeja Navaľného zistila, že vnučka predsedníčky ruskej Ústrednej volebnej komisie Elly Pamfilovovej sa stala majiteľkou bytu s rozlohou 237 štvorcových metrov v Moskve. V deväťposchodovej budove na Ročdelskej ulici žije ruská elita.
Trhová hodnota bytu je asi 200 miliónov rubľov (2,07 milióna eur), ale vnučka ho dostala od štátu bezplatne. Na 24-ročnú Irinu Kezinovú ho Pamfilovová previedla v júni 2024, teda po prezidentských voľbách. Podľa serveru Meduza má vnučka 27 rokov.
V budove je 42 bytov a nonstop ju chráni Federálna ochranná služba (FSO). Vysokopostavení úradníci a ich príbuzní tam v priebehu rokov sprivatizovali nadobudnuté byty. Sú to napríklad moskovský primátor Sergej Sobianin, generálny riaditeľ Sberbank Herman Gref, predseda Ústavného súdu Valerij Zorkin, bývalý vedúci prezidentskej administratívy Sergej Ivanov, bývalý šéf Ruských železníc Vladimir Jakunin alebo bývalý generálny prokurátor Jurij Čajka.
V roku 2016 Novaja gazeta informovala, že vtedajší ruský veľvyslanec v Lotyšsku Alexandr Vešňakov v júli 2003, keď viedol Ústrednú volebnú komisiu, sprivatizoval trojizbový byt na Ročdelskej ulici s rozlohou 138,7 štvorcového metra. Jeho hodnotu odhadla na približne 69,4 milióna rubľov (720 000 eur).
Nadácia proti korupcii sa domnieva, že získanie bytu súvisí s pôsobením Pamfilovovej v komisii od roku 2016. Komisia pod jej vedením odmietla zaregistrovať ako prezidentských kandidátov Alexeja Navaľného, Borisa Nadeždina a Jekaterinu Duncovovú.
V auguste 2026 označila Pamfilovová za „zradcov“ a „spodinu“ ľudí, ktorí Rusko opustili v snahe vyhnúť sa vojne na Ukrajine. Pozorovateľov, ktorí zaznamenali porušenia volebných pravidiel, nazvala „volebnými supmi“ a nedávnu kampaň „mimoriadne čistou a pokojnou“.
Strana Jabloko, ktorá sa ako jediná postavila proti vojne na Ukrajine, bola z volieb vylúčená. Zvíťazilo Jednotné Rusko a zo 450 mandátov získalo rekordnú ústavnú väčšinu 348 poslancov pri oficiálnej volebnej účasti 59,32 percenta.
Hlasovalo viac ako 62,6 milióna voličov, elektronicky cez federálny systém DEG viac ako 3,65 milióna. Podľa volebných analytikov však výsledok podľa papierových hlasovacích lístkov mohol byť „nafúknutý“ pre víťaza volieb, keď za neho v skutočnosti hlasovalo zhruba 35 percent voličov.
Podobné údaje uvádza aj analytik Petr Žižin na základe štatistických výpočtov, keď podľa tzv. Špilkinovej metódy identifikoval anomálie vo volebných výsledkoch.
Podľa výpočtov spoluzakladateľa Data Insight Borisa Ovčinnikova bola skutočná volebná účasť menej ako 40 percent. Mimo Moskvy bola podľa neho účasť sfalšovaná alebo inak umelo nafúknutá v takmer 70 percentách volebných miestností a za sfalšované hlasy považuje približne 31 percent.
