Takáč ide deliť milióny za sucho
Ministerstvo pôdohospodárstva stojí pred neriešiteľnou úlohou: ako farmárom spravodlivo rozdeliť 50-miliónové kompenzácie za mizernú sezónu.
„Budeme vychádzať z objektívnych a overiteľných údajov tak, aby pomoc smerovala predovšetkým tam, kde boli dôsledky sucha najvýraznejšie,“ tvrdí agrorezort.
Horúčavy a nedostatok vlahy zasiahli všetkých farmárov vrátane pestovateľov základných plodín, ovocinárov, zeleninárov, vinárov a chovateľov. Každý zo sektorov má vlastné argumenty a predstavy o kritériách rozdelenia peňazí.
Škody výrazne prevyšujú ohlásený objem podpory. Pôjde preto o politické rozhodnutie podľa priorít vlády alebo sily lobingu jednotlivých skupín.
Peniaze za závlahy
Ako prvá sa ozvala Agrárna komora Slovenska (AKS). Podľa nej by ministerstvo malo zohľadniť náklady na ochranu úrody, hlavne zavlažovanie, ktoré farmárov z juhu stálo takmer milión eur.
Pri určovaní straty sa vychádza z porovnania s priemernou úrodou za predchádzajúce tri roky. Tento model môže trestať pestovateľov, ktorí sa bránili závlahami. „Cieľom musí byť nielen kompenzovať časť preukázaných škôd, ale zároveň zachovať stabilitu poľnohospodárskej výroby a nadväzujúceho spracovateľského sektora,“ hovorí predsedníčka AKS Helena Patasiová.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) považuje diskusiu o mechanizme za predčasnú. „V tejto fáze považujeme za dôležité najmä to, aby sa pri oboch podporných schémach vychádzalo z objektívnych údajov o rozsahu poškodenia, výpadku produkcie a regionálnych špecifikách,“ uviedla hovorkyňa Jana Holéciová.
Vládny materiál upresňuje, že nepôjde o paušálnu platbu za výskyt sucha. Pomoc má kompenzovať iba preukázané straty s prihliadnutím na poistné plnenia a iné podpory.
Kde to bolí najviac
Objektívne najhorší rok prežívajú výrobcovia surového kravského mlieka. Miliónové straty počítajú pre pád výkupných cien a pre horúčavy klesla produkcia dojníc.
„Výpadok tržieb prvovýrobcov mlieka za prvých osem mesiacov v tomto roku predstavuje takmer 37 miliónov eur,“ približuje Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM).
Sucho najviac poškodilo úrody krmovín, hlavne lucernu a kukuricu na siláž. Až osem z desiatich chovateľov hlási nedostatok krmív a sektor sa zbavil viac ako piatich tisíc kusov dojníc, čo je zhruba päť percent celoslovenského stáda.
SZPM vypočítala, že sektor skončí v strate zhruba 95 miliónov eur. Podpora zo strany štátu preto podľa Štefánikovej pokryje len malú časť strát. Väčšiu iniciatívu by mala ukázať Európska únia.
Rastlinkári majú zrejme smolu
Podobnú situáciu zažil agrosektor už v roku 2022, keď vláda vyčlenila 50 miliónov eur len pre chovateľov hospodárskych zvierat.
Výrazné poklesy úrod zaznamenali aj pestovatelia obilnín a olejnín. Výnosy pšenice klesli o 17 až 23 percent, podobne jačmeňa, a repky sa pozbieralo o desatinu menej. Celkové škody presahujú sto miliónov eur.
Či sa peniaze ujdú aj farmárom s výlučne rastlinnou výrobou, nie je známe. Teoreticky im nahráva kompenzácia za hnojivá z krízovej rezervy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč však hovorí, že chce podpory smerovať do živočíšnej výroby a pestovania ovocia a zeleniny. Na Agrokomplexe na otázku pestovateľa Jána Jelena, či sa peniaze dostanú aj „rastlinkárom“, odpovedal: „Ja takých poľnohospodárov, ako ste vy, nechcem podporovať. Ja osobne si myslím, že to nie je budúcnosť na Slovensku. Ak mi to dovolí Komisia, budem sa snažiť minimalizovať peniaze pre takýchto poľnohospodárov.“
Agrorezort skúma viaceré alternatívy a zrejme uprednostní tých, ktorí najviac vyživujú úrody. „Z odborného hľadiska sa ako vhodný základ javí diferencovanie podpory podľa náročnosti plodín na spotrebu dusíka,“ vysvetľuje materiál.
Ďalšie hladné krky
Sucho narobilo škody aj na trávnych porastoch a pasienkoch. Dôvody na podporu majú aj chovatelia oviec a kôz. „Pastvy mám vyschnuté. Nemáme čo pásť, tým pádom produkcia u zvierat klesá,“ hovorí predseda družstva v Badíne pri Banskej Bystrici Mojmír Haško.
Chovateľov ošípaných dostali do problémov výpadky v úrodách kukurice. S ošípanými skončili už tri podniky vrátane družstva Sokolce, ktoré patrilo medzi najväčšie slovenské chovy.
U hydiny tvoria kŕmne zmesi viac ako polovicu výrobných nákladov. Obidvom sektorom neprospieva vývoj na trhu, nadbytok produkcie tlačí dole ceny mäsa aj vajec. „Odškodnenie sa dá riešiť na základe platnej schémy štátnej pomoci. Ak to bude možné, bolo by vhodné odškodniť všetky postihnuté odvetvia,“ odpovedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
