Slovensko je v relapse, toto diplomati nevyžehlia, hovoria experti o Ficových výrokoch
Slovenský premiér Robert Fico spochybnil spojenecké záväzky vyplývajúce z 5. článku Severoatlantickej zmluvy. V rozhovore pre TA3 povedal: „Myslíte si, že by za nás išiel niekto bojovať? Pôjdu Francúzi bojovať za Slovensko? Neverím v takúto falošnú solidaritu.“
Bývalý veľvyslanec a minister zahraničných vecí Rastislav Káčer na to reagoval slovami: „Ani Mečiar takéto agresívne a proruské stanoviská voči Západu nikdy nemal. Aj za Mečiara sme sa formálne uchádzali o členstvo a oficiálne naša politika nikdy takto nebola spochybnená.“
Káčer v rozhovoroch často spomína na obdobie, keď sa Slovensko uchádzalo o členstvo v Európskej únii a NATO a premiérom bol Vladimír Mečiar. Po tom, ako Fico sériou výrokov spochybnil bezpečnostné ukotvenie Slovenska, oslovil denník SME bývalých diplomatov a ministrov zahraničia s otázkou, ako sa v zákulisí „žehlia“ takéto výroky a čo pre nich znamená, ak predseda vlády odkáže spojencom, že im neverí, že by Slovensku prišli na pomoc.
„Žehlenie v období mečiarizmu predtým, ako sme vstúpili do EÚ a do NATO, malo úplne iný charakter ako žehlenie, keď už ste členom aliancie a EÚ. Navyše tieto výroky premiéra prichádzajú v čase, keď naozaj ide do tuhého. Keď sa skúmajú charaktery, keď sa pozoruje, ako sa správajú spojenci, či zradia, alebo nezradia a nakoľko sú verní svojim záväzkom,“ reagoval bývalý minister zahraničia Miroslav Wlachovský.
Káčer opísal, ako by v takejto situácii postupoval ako veľvyslanec: „Keby som ja bol veľvyslanec vo Varšave, určite nebudem Radkovi Sikorskému maľovať nejakú Potemkinovu dedinu. Úplne otvorene by som mu povedal, že na Slovensku je to dnes mimoriadne zlé, máme premiéra, ktorý hrá otvorene na ruskú stranu, a chápem, čo si o nás asi myslíte. Ale majte vieru v to, že Slovensko má na viac a dokáže sa zmeniť, toto nie je trvalý stav.“
Poľský minister zahraničia Sikorski je podľa Káčera príliš skúsený diplomat na to, aby skonzumoval prázdne reči. Za Mečiara podľa neho slovenská diplomacia narazila na limity „žehlenia“. „To maľovanie Potemkinovej dediny fungovalo zhruba do zmareného referenda (1997) alebo do únosu prezidentovho syna (1995). Tam sme vyčerpali všetky možnosti a stali sme sa čiernou dierou,“ komentuje.
Nádej voči Slovensku sa podľa neho podarilo udržať otvorenou komunikáciou s partnermi bez strachu zo sebakritiky. „Áno, máme vládu, ktorá je zlá, ale toto nie je trvalý stav a Slovensko má na viac. Naša argumentácia bola o civilizačnej príslušnosti, o tom, kam patríme,“ hovorí Káčer.
Diplomatické zachraňovanie Ficových výrokov označil za enormne ťažkú úlohu aj Miroslav Wlachovský. „Neviem, do akej miery je to opraviteľné. Predsa len, výrok predsedu vlády má inú váhu ako výrok ministra alebo diplomata,“ zdôraznil.
Slovenská diplomacia podľa Wlachovského už dnes nemá priestor povedať, že premiér nemal dobrý deň, pretože Fico podobné výroky opakuje a „každý si to dá do súvisu s jeho častými cestami do Moskvy. Zvonka vyzerá ako človek, ktorý pracuje pre Vladimira Putina,“ podčiarkuje Wlachovský.
