Až 83 percent veľkých miest v strednej a východnej Európe má plán mobility, osobitný rozpočet na jeho realizáciu má len 17 percent
Plánovanie mobility považuje za vysokú alebo veľmi vysokú prioritu svojho rozvoja 78 percent skúmaných miest. Zároveň 89 percent miest používa alebo plánuje zaviesť ukazovatele inteligentných miest a inteligentnej mobility. Funkčnú alebo pokročilú centralizovanú platformu údajov o mobilite však má len 44 percent miest.
Financovanie podľa štúdie zaostáva za ambíciami miest. Financovanie z prostriedkov Európskej únie strategicky využíva 72 percent miest, no konkrétne finančné nástroje na podporu realizácie opatrení plánov udržateľnej mestskej mobility má zavedených len 24 percent z nich. Investície do mobility sú pritom často zamerané na jednotlivé projekty namiesto dlhodobých programov.
Mobilita sa podľa štúdie čoraz viac prepája aj s hospodárskym rozvojom, odolnosťou a strategickou infraštruktúrou. Až 83 percent miest chce zosúladiť plánovanie mestskej mobility s potrebami výstavby, logistiky a strategickej infraštruktúry.
V oblasti životného prostredia má formálny plán zlepšovania kvality ovzdušia 56 percent miest. Mestá okrem obnovy a elektrifikácie verejnej dopravy investujú aj do infraštruktúry pre peších a cyklistov, reformy parkovania, preferencie verejnej dopravy či riadenia dopravy.
Nariadenie o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) vyžaduje, aby 431 mestských uzlov v Európe prijalo plán udržateľnej mestskej mobility do konca roka 2027.
CEE Smart Cities Mobility Sprint 2026 je kvalitatívna výskumná a participačná iniciatíva PwC v strednej a východnej Európe, ktorá hodnotí stav inteligentnej mobility v 18 mestách regiónu: Belehrad, Bratislava, Bukurešť, Budapešť, Gdansk, Katovice, Košice, Ľubľana, Lodž, Ľvov, Ostrava, Praha, Riga, Rzeszów, Tallinn, Varšava, Vroclav a Záhreb.
