By using this site, you agree to the Privacy Policy and Terms of Use.
Accept
Slovenský Záznam
  • Kultúra
  • Médiá a komunikácia
  • Politika
  • Rôzne
  • Šport
  • Technológie
  • Zahraničie
Reading: Nobelovu cenu za medicínu získali traja vedci. Pomáhajú vysvetliť, ako funguje náš mozog
Share
Search
Slovenský ZáznamSlovenský Záznam
Font ResizerAa
Search
  • Kultúra
  • Médiá a komunikácia
  • Politika
  • Rôzne
  • Šport
  • Technológie
  • Zahraničie
Kultúra

Nobelovu cenu za medicínu získali traja vedci. Pomáhajú vysvetliť, ako funguje náš mozog

Written by: Lukas
Last updated: octombrie 5, 2026
Share
Nobelovu cenu za medicínu získali traja vedci. Pomáhajú vysvetliť, ako funguje náš mozog

Nobelovu cenu za medicínu udelili trom vedcom. Pomáhajú vyriešiť, ako funguje náš mozog

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 získali spoločne neurovedci Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel za ich objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky.

Contents
Nobelovu cenu za medicínu udelili trom vedcom. Pomáhajú vyriešiť, ako funguje náš mozogBielkovinu vložili do žabích vajíčokMetóda sa využíva pri pokusoch o obnovu zraku

Optogenetika umožňuje vedcom ovplyvňovať aktivitu vybraných nervových buniek a môžu vďaka nej skúmať aj mechanizmy neurologických a psychiatrických ochorení.

Laureátov, ktorí položili základy novej éry v neurovede, vybralo Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ich mená oznámil v pondelok 5. októbra generálny tajomník zhromaždenia Thomas Perlmann.

Bielkovinu vložili do žabích vajíčok

Metóda optogenetiky umožňuje ukázať, ako nervové bunky utvárajú spomienky, pocity a správanie v živom mozgu.

Všetko začalo tým, keď Nemci Peter Hegemann a Georg Nagel objavili v jednobunkovej zelenej riase Chlamydomonas pozoruhodný proteín, takzvaný channelrhodopsín. Už začiatkom 90. rokov si Hegemann v súvislosti s touto riasou všimol, že dokáže plávať smerom k svetlu a zistil, že svetlo vníma pomocou takzvaného očného bodu povrchu bunky. Meral elektrické signály v riase po osvetlení a pozoroval, že reakcia bola veľmi rýchla, len pol milisekundy. Vyslovil hypotézu, že za touto reakciou môže stáť jediná bielkovina, ktorá zároveň zachytáva svetlo a funguje ako iónový kanál.

Hegemann sa potom spojil s Georgom Nagelom z Inštitútu biofyziky Maxa Plancka v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Získali genetické informácie pre dve bielkoviny z riasy Chlamydomonas a vložili ich do žabích vajíčok, ktoré následne začali produkovať príslušné bielkoviny vo svojej bunkovej membráne.

Experiment potvrdil, že obe bielkoviny sa po osvetlení otvorili ako iónové kanály. Práve druhý z nich (channelrhodopsin-2) sa stal základom optogenetiky, dvojica vedcov svoje zistenia publikovala v roku 2003.

Metóda sa využíva pri pokusoch o obnovu zraku

Na zistenia Hegemanna a Nagela neskôr nadviazal americký neurovedec Karl Deisseroth zo Stanfordovej univerzity, ktorý chcel pochopiť činnosť nervových buniek priamo v živom mozgu. Gén pre bielkovinu vložil do potkaních neurónov. Tie po osvetlení modrým svetlom okamžite vytvorili nervový signál. Metóda dostala svoje meno v roku 2006 a zásadne zmenila možnosti neurovedy.

„Optogenetika poskytla príležitosť zmapovať mozog spôsobmi, ktoré boli predtým nepredstaviteľné,“ povedal Per Svenningsson, predseda Nobelovho výboru pre fyziológiu alebo medicínu.

Optogenetika dnes umožňuje cielene aktivovať či utlmiť konkrétne skupiny buniek v spleti miliárd neurónov. Vedci tak dokážu presne mapovať okruhy zodpovedné za bolesť, správanie, smäd, pocit odmeny či pozornosť.

Pomocou optogenetiky boli výskumníci schopní odhaliť neurónové okruhy riadiace konkrétne spomienky či pocity, ktoré sú dôležité pre neurologické a psychiatrické poruchy. V klinickej medicíne výskumníci využívajú túto metódu aj pri pokusoch o obnovenie zraku u ľudí so zrakovým postihnutím.

Optogenetika zásadne zmenila chápanie mozgu a každý deň prináša nové objavy, ktoré pomáhajú vyriešiť jednu z veľkých záhad ľudstva: ako funguje náš mozog.

Doposiaľ bolo udelených 232 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu. Najmladším laureátom bol 31-ročný Frederick Banting, ktorý ocenenie získal za objav inzulínu.

Tohtoročná finančná odmena spojená s cenou predstavuje 12 miliónov švédskych korún, čo je približne 1,1 milióna eur. Laureáti si túto sumu rozdelia.

Share This Article
Facebook Email Print
Previous Article Odpadnuté dievča na jarmoku oživovali aj okoloidúci, záchranári chvália reakciu Odpadnuté dievča na jarmoku oživovali aj okoloidúci, záchranári chvália reakciu
Next Article Irán sa sťažuje Nórsku na používanie internetu Starlink Irán sa sťažuje Nórsku na používanie internetu Starlink

Join Us for a Melodic Night Under the Stars!

Don't Miss Out

Latest Ablums

New

You Might Also Like

Na Tenerife zahynul talentovany etnolog z Mojtina
Kultúra

Na Tenerife zahynul talentovaný etnológ z Mojtína

Tragédia na Tenerife: Strata talentovaného etnológa a jeho matky…

Writen by Lukas
decembrie 10, 2025
Cierna pani grof Palfy a Anna Rosina
Kultúra

Čierna pani, gróf Pálffy a Anna Rosina

Na Bojnickom zámku ožijú strašidelné legendy Bojnický zámok sa…

Writen by Lukas
noiembrie 7, 2025
November '89 odštartoval zmeny. Pozrime sa na naše deväťdesiate roky
Kultúra

November ’89 odštartoval zmeny. Pozrime sa na naše deväťdesiate roky

17. novembrom to len začalo. Pozrime sa konečne na…

Writen by Lukas
noiembrie 8, 2026
Za necele dve minuty prisli o velke peniaze znamy festival je v ohrozeni obratia sa na sud
Kultúra

Za necelé dve minúty prišli o veľké peniaze. Známy festival je v ohrození, obrátia sa na súd.

Festival Dotyky a spojenia ohrozený zrušením grantu Divadelný festival…

Writen by Lukas
martie 19, 2026
©2025 Slovenský Záznam. Autorské práva vyhradené.
  • Kontakt
  • Podmienky používania
  • Zásady používania súborov cookie
  • Zásady ochrany osobných údajov a používania súborov cookie
Welcome Back!

Sign in to your account

Username or Email Address
Password

Lost your password?