Ústavný právnik: Vláda pri rozpočte obchádza ústavný zákon
Vláda pri spôsobe, akým prijíma rozpočet, porušuje povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona. Uviedol to vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied z Ústavu štátu a práva Samuel Cibik. Hoci ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti káže vláde pre vysoký dlh predložiť vyrovnaný rozpočet, vláda v utorok do parlamentu poslala rozpočet s deficitom 7,5 miliardy eur.
Podľa Cibika neobstoja argumenty premiéra, že sa na vládu opäť vzťahuje výnimka zo sankcií, a preto nemusela vyrovnaný rozpočet predložiť. „Vidím v tom úmysel obchádzať ústavný zákon,“ hovorí Cibik s tým, že ide o riskantný postup, ktorý môže vyústiť až do situácie, keď Ústavný súd vyhlási rozpočet schválený parlamentom za protiústavný.
Problém je v interpretácii výnimky
Premiér Robert Fico prišiel na jar s vlastnou interpretáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Odvoláva sa na výnimku v ústavnom zákone, podľa ktorej sa najprísnejšie sankcie na vládu neuplatnia vrátane povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, ak niektoré mimoriadne výdavky štátu spojené s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá HDP.
Ústavní právnici vrátane Cibika namietajú, že klauzula sa celkom jasne týka iba mimoriadne zvýšených výdavkov. Vláda sa však v rozpore s ústavným zákonom odvoláva na bežné výdavky štátu vynaložené na obranu či spolufinancovanie fondov Európskej únie. „Pri jej interpretácii zákona by sa nikdy v živote sankcie v praxi neuplatnili. Na čo by potom existovali, to nedáva zmysel,“ hovorí Cibik.
Vláda podľa neho musí predložiť vyrovnaný rozpočet
Fakticky ústavný zákon poruší vo chvíli, keď návrh zákona o rozpočte predloží do parlamentu. Ústavný zákon jasne hovorí, že ak sú aktivované sankcie zo štvrtého pásma, vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Sankcie z tohto pásma sa už v praxi uplatňujú, lebo krajina ďaleko presiahla výšku dlhu, pri ktorej sa tieto sankcie používajú. Ak vláda vyrovnaný rozpočet nepredloží, má povinnosť návrh o rozpočte z rokovania parlamentu stiahnuť, prepracovať ho a predložiť taký návrh, ktorý bude v súlade s ústavným zákonom.
Zámer obchádzať zákon
Podľa Cibika je zrejmé, že ide o zámer obchádzať znenie ústavného zákona a jeho účel. Poukazuje aj na to, ako sa vláda postavila k inej povinnosti vyplývajúcej z toho istého zákona, ktorou je požiadať parlament o dôveru. Vznikol tu spor o to, ako si vysvetliť slovo „bezodkladne“.
„Predpokladám, že keď je pri teste BOZP a aj podľa slovníkov slovenského jazyka jasné, čo slovo bezodkladne znamená, tak všetci ľudia chápu, čo sa pod tým slovom rozumie. Teda, že znamená ihneď, takmer v tom okamihu. Vláda ale napriek tomu tvrdila, že to jasné nie je,“ hovorí Cibik.
Rovnako to vidí aj v prípade povinnosti predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu. Keď je raz výnimka nastavená pre mimoriadne výdavky spojené s riešením krízovej situácie pri plnení medzinárodnej zmluvy, nedá sa podľa neho povedať to, čo tvrdí vláda, že do týchto výdavkov spadá aj odvod do európskeho rozpočtu alebo výdavky na obranu. „V skratke, aj teraz tu vidím úmysel obchádzať ústavný zákon,“ dodáva.
Na ministerstve musia poznať správny výklad
Na ministerstve financií a na Úrade vlády sú podľa Cibika vzdelaní ľudia aj s právnym vzdelaním a musí im byť úplne jasné, ako to v skutočnosti je s touto výnimkou. Muselo im to byť jasné aj pri slove „bezodkladne“, keď mala vláda žiadať parlament o dôveru.
Ako príklad uvádza výdavky na obranu. Na to, aby sa dalo povedať, že výdavky na obranu sú navýšené mimoriadne, a teda že sa preto na vládu nevzťahujú sankcie z ústavného zákona, muselo by ísť o situáciu, že by napríklad napadli Poľsko a vstúpilo by do vojny. Slovensko by potom muselo vynaložiť extrémne prostriedky na to, aby mu pomohlo, lebo ho k tomu zaväzuje článok 5 zmluvy o NATO.
