Kanadská autorka Bernadette McDonald: Na hory sme sa pozerali koloniálne, hlavnými postavami sme boli my, nie Šerpovia
Himalájske horolezectvo začína byť kvôli klimatickej zmene príliš nebezpečné. V rozhovore pre SME to hovorí kanadská autorka Bernadette McDonald, ktorej kniha Výstup z tieňa vyšla tento rok v slovenčine vo vydavateľstve Absynt.
„Nikdy nedokážeme plne porozumieť duchovnému prepojeniu Nepálcov či Pakistancov s Himalájami. Aj k Tatrám cítite niečo iné ako k Alpám,“ vraví McDonald. Jej kniha mapuje úlohu Šerpov, Baltiov a ostatných etnických komunít za himalájskymi horolezeckými úspechmi. Autorka predtým vydala aj knihy o poľských lezcoch či o zdolávaní osemtisícoviek.
V knihe okrem iného opísala aj fenomén Nirmala „Nimsdaia“ Purdžu, nepálskeho horolezca, ktorý v rekordnom čase zdolal všetkých štrnásť osemtisícoviek a ktorý v auguste zahynul v lavíne na Broad Peaku. Aj keď si Nimsdai podľa nej nezaslúži nálepku talentovaného alpinistu, pomohol zmeniť vnímanie nepálskych lezcov vo svete.
McDonald pôsobila dvadsať rokov ako riaditeľka horského filmového festivalu v kanadskom Banffe. Práve táto práca ju priviedla do kontaktu s množstvom alpinistov a horolezcov z celého sveta, ale aj do Poľska, keď pomáhala oživiť horský filmový festival v Katoviciach.
„V Katoviciach som popri tom spoznala množstvo poľských lezcov, o ktorých som dovtedy nevedela. Samozrejme, vedela som o Kukuczkovi, Wande Rutkiewicz a Kurtykovi, ale o mnohých ďalších nie,“ hovorí autorka.
V procese ich spoznávania si podľa vlastných slov uvedomila, že existuje celá časť histórie výškového horolezectva, ktorá bola na Západe prakticky neznáma. „Možno keby ste sa ponorili do niektorých alpinistických časopisov, niečo by ste sa dozvedeli, no pre bežnú verejnosť boli títo ľudia neznámi. Preto som si povedala, že to je absurdné, a napísala som o tom.“
Do Tatier by sa veľmi rada vrátila. „Milujem tam turistiku aj lezenie, viackrát som bola na festivale horských filmov v Poprade,“ dodáva.
Na otázku, či ju lákalo stať sa výškovou horolezkyňou a zdolať niektorú z himalájskych osemtisícoviek, odpovedá: „Bola by som neúprimná, keby som povedala, že mi to nikdy nenapadlo. Moja jediná takzvaná výšková skúsenosť bola z Južnej Ameriky, a to nie je až tak vysoko. Napokon takáto príležitosť nikdy neprišla, respektíve som ju nikdy nevyužila a jednoducho som bola zaneprázdnená.“
Podľa autorky má písanie o horolezcoch z pozície outsiderky svoje výhody aj nevýhody. „O lezení viem dosť a mám dostatok skúseností na to, aby som porozumela pocitom nepohodlia. Viem, ako sa prejavuje výšková choroba. Viem, aké je to byť vo veľmi chladnom prostredí, aké strašné môže byť bivakovať v zime,“ vysvetľuje.
Pri skutočnej výškovej skúsenosti sa však podľa svojich slov musí spoliehať na príbehy, ktoré jej rozprávajú iní. „Našťastie je ich veľa a získate vďaka nim celkom dobrú predstavu o tom, čo tam hore prežívali.“
McDonald zároveň pripúšťa, že výhodou mohlo byť aj to, že pre elitných lezcov nepredstavovala lezeckú hrozbu. „Myslím si, že jednou z mojich výhod je, že som pre nikoho nepredstavovala hrozbu. Nesúperím s nikým z ľudí, o ktorých som písala. Nie som na ich úrovni, nikdy som nebola a ani nikdy nebudem. A napriek tomu mám hlboké uznanie pre to, čo robia. Takže nikto nemal potrebu so mnou súťažiť alebo riešiť moje ego.“
Ide o skrátenú verziu rozhovoru, ktorý vyšiel v denníku SME.
