Christu Pikeovú po neúspešnej poprave prepustili z nemocnice, je späť vo väznici
Odsúdenú 50-ročnú Američanku Christu Pikeovú, ktorá prežila pokus o vlastnú popravu smrtiacou injekciou, prepustili z nemocnice. Momentálne je späť vo väznici, kde strávila posledných 30 rokov.
Oznámili to v sobotu jej právnici, ktorí opakovane vyzývajú, aby bol Pikeovej trest smrti zmiernený na doživotie.
Pikeová bola odsúdená za brutálnu vraždu spolužiačky z roku 1995. Koncom septembra ju mali vo väznici v Nashville popraviť ako prvú ženu v štáte Tennessee za viac ako 200 rokov. Úrady však nedokázali popravu dokončiť ani po podaní dvoch dávok pentobarbitalu, ktorý sa zrejme pre zle zavedené intravenózne hadičky nedostal do krvného obehu, ale do okolitého tkaniva.
Po neúspešnom pokuse skončila Američanka v nemocnici, kde ju pri živote udržiavali prístroje. Krátko predtým, než ju mali od nich odpojiť, začala javiť známky, že sa preberá z kómy. V utorok večer jej právnici informovali, že je pri vedomí a komunikuje. Po prepustení z nemocnice ju previezli do väznice v Nashville, kde naďalej dostáva lekársku starostlivosť.
„Je vďačná záchranárom a svojmu lekárskemu tímu za starostlivosť, ktorú jej poskytli za týchto mimoriadnych okolností,“ uviedli právnici v sobotňajšom vyhlásení s tým, že budú sledovať zotavovanie svojej klientky.
Pikeovej prípad opätovne podnietil debatu o etických otázkach týkajúcich sa trestu smrti v Spojených štátoch. Guvernér Tennessee Bill Lee už skôr nariadil do konca roka pozastaviť popravy na území štátu vzhľadom na prebiehajúce nezávislé vyšetrovanie.
Debatu ďalej vyostrilo najnovšie oznámenie amerického ministerstva obrany, že má v úmysle začiatkom decembra vysielať naživo popravu zastrelením vraha Nidala Malika Hasana. Bývalého vojenského psychiatra odsúdili za vraždu 13 ľudí na základni Fort Hood v Texase z roku 2009. Tento krok Pentagónu vyvolal pobúrenie u viacerých verejných osobností nielen v Spojených štátoch.
Lev XIV., prvý pápež pôvodom z USA, v sobotu na sieti X napísal, že trest smrti je „neprijateľný, lebo ide o útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka“. „Spoločné dobro je možné chrániť a požiadavky spravodlivosti je možné splniť aj bez uchyľovania sa k trestu smrti,“ podotkol.
