Historický Špitál zachraňujú dobrovoľníci. Varili pre utečencov z Ukrajiny, pomáhajú osamelým matkám
Varili v poľnej kuchyni pre ukrajinských utečencov, neskôr založili občianske združenie. Pomáhajú najmä mamám samoživiteľkám, v obci zachraňujú historickú budovu.
Na začiatku bolo vypuknutie vojny na Ukrajine. „Každý deň sme sledovali, čo sa deje, ako sa to vyvíja. Popravde, bolo nám ľúto dobrovoľníkov, ktorí obetavo varili na hraniciach. Manželka vtedy povedala jednoduchú vetu: Zožeň poľnú kuchyňu, pôjdeme variť aj my,“ spomína Peter Jeleň (46) z Ľubice v okrese Kežmarok na prvopočiatky vtedy ešte len budúceho občianskeho združenia Poľná kuchyňa Ľubica, ktoré neskôr založil s manželkou Gabrielou (44).
Od slov k činom bol už len krôčik. Do dvoch týždňov zohnal vojenskú poľnú kuchyňu a vyhlásil zbierku na suroviny a potraviny. Za tri dni sa ich Jeleňovcom podarilo vyzbierať toľko, že stačili na tritisíc porcií.
Akurát v tom čase zakázali na hraniciach variť, všetky aktivity sa presunuli do stanového mestečka v Michalovciach.
„Nemohlo nás to odradiť, už sme mali vyzbierané potraviny. Osobne sme išli do Michaloviec, vari tristo telefonátov sme absolvovali, obvolali sme všetkých a všetko, čo sa dalo: ministerstvo vnútra, všetkých farárov, charitu. Napokon som sa v stanovom mestečku stretol s ministrom vnútra. Vyčlenili nám miesto. Na druhý deň sme vycestovali z Ľubice s poľnou kuchyňou naložení drevom a potravinami. Boli sme štyria dobrovoľníci, na pomoc nám prišli ešte dvaja kamaráti z Vranova nad Topľou. Varili sme tri dni nepretržite dvadsaťštyri hodín.“
Teplé jedlo padlo vhod utečencom z Ukrajiny, medzi ktorými boli hlavne matky s deťmi a seniori, nasýtili sa aj dobrovoľníci.
Normy dodal kuchár
Peter je automechanik, Gabriela sa venuje strojovej výšivke. S varením v poľnej kuchyni žiadne skúsenosti predtým nemali.
„Doma varím maximálne v päťlitrovom hrnci. Poľná kuchyňa má tri kotly, každý s objemom sedemdesiatpäť litrov. Potrebovala som nejakú mierku, poprosila som kuchára o normy, čoho a koľko treba dať do kotla,“ hovorí Gabriela.
Okrem dobrého pocitu z nasýtenia utečencov sa Jeleňovci v Michalovciach „nakazili“ aj súdržnosťou, odhodlaním spojiť sa pre dobrú vec a pomáhať.
„Videli sme, ako všetky zložky vedia fungovať a spolupracovať. Za tri dni sme tam zažili veľa, bola to dobrá skúsenosť. Otvorilo nám to oči,“ pokračuje.
Kapustnica a sladké
Pod kotlami v poľnej kuchyni Jeleňovci rozkúrili opäť na obecných vianočných trhoch a navarili kapustnicu. Rozhodli sa, že výťažok po odpočítaní nákladov darujú rodinám v hmotnej núdzi, aby im obohatili Vianoce. Šesťsto eur darovali rodine so zdravotne postihnutými dvojičkami. Ostali ešte tri stovky. „Zašli sme na obecný úrad za sociálnou pracovníčkou, aby nám dala mená ľudí, ktorým môžeme pomôcť. V zozname bolo dvadsaťjeden mien,“ spomína Peter.
Urobili teda ešte zbierku „na sladké“, aby sa ušlo všetkým. „Niektoré deti nikdy nejedli kinder vajíčko, lebo si ich rodičia nemôžu dovoliť kúpiť.“
Chodbu zabarikádovali šatstvom
A potom to už, ako hovorí Peter, išlo samo. Podarilo sa im nadviazať spoluprácu s pekárňou v Tvarožnej, ktorá im ochotne ponúkla prebytky pečiva, aby ich manželia posunuli ďalej. Tak sa rozbehla pečivová a potravinová pomoc na týždennej báze. Pribúdali šatstvo, obuv, drogéria.
