Vlastný toaletný papier, dvojníci a iné paranoje. Putin sa nemení, len to viac vidno
Putin je paranoidný už dlho, spomienky svedkov odhalili jeho bizarné správanie.
Bolo už po polnoci v novembri 2014, ale rozhovor v luxusnom hoteli v austrálskom Brisbane stále pokračoval. Do hotelového apartmánu ruského prezidenta Vladimira Putina prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. S Putinom riešili Ukrajinu. Juncker následne zamieril na toaletu.
„Použite toaletný papier, ktorý leží na skrinke po ľavej strane,“ podotkol ruský prezident. Vysvetlil, že je to balenie, ktoré si priniesol priamo z Kremľa – aby ho nemohli otráviť. „Toto je päťhviezdičkový hotel a vy si myslíte, že máte v Kremli lepší toaletný papier?“ usmial sa Juncker. No hneď pochopil, že Putin nežartuje.
Rusi na Kyjev, Luxemburčania na Prahu
Šéf Európskej komisie na túto príhodu čoskoro zabudol. So stupňujúcou sa ruskou agresivitou na Ukrajine sa však paranoidné črty Putinovej osobnosti stali predmetom úvah v najvyšších politických kruhoch.
Junckerov šéf kabinetu, veľmi vplyvný Martin Selmayr, si v tejto súvislosti spomenul aj na to, ako Putin vykonáva intímnu hygienickú potrebu. „Opýtal som sa na to šéfa protokolu jedného členského štátu Európskej únie a ten mi potvrdil, že Putin vždy cestuje s vlastným toaletným papierom,“ spomína Selmayr.
V tú noc v hoteli v Brisbane zohrala úlohu aj Praha. Putin sa pustil do dlhého vysvetľovania, že Ukrajina nie je samostatný štát, ale mala by patriť Rusku. Na dôkaz vytiahol starú knihu v azbuke, plnú jeho poznámok, v ktorej si mnohé riadky podčiarkol. „Táto kniha jasne ukazuje, že korene Ruska ležia na Ukrajine. Je to zásadná súčasť ruskej histórie – Ukrajina je naše územie,“ zdôraznil.
Juncker odvetil poukázaním na to, že luxemburský panovník Karol IV. sa zásadne zaslúžil o výstavbu Prahy. „Takže keď sa vrátim domov, mám azda rozkázať luxemburskej armáde, aby dobyla Prahu?“ Putin skamenel, no vzápätí sa rozosmial.
Keď mu nalejem vodu, nepije ju
Epizóda, ktorá sa odohrala v Brisbane v rámci samitu skupiny G20, ukazuje, že Putin trpel silnou paranojou dávno pred pandémiou covidu-19, s ktorou sa dnes tieto črty jeho osobnosti často spájajú. A je tiež zrejmé, aké hlboké korene má jeho utkvelá predstava, že Rusku by mala patriť celá Ukrajina, nielen Krym či východné časti. Napokon, už v roku 2008 pred vtedajším americkým prezidentom Georgeom Bushom vyhlásil, že „Ukrajina je umelo vytvorený štát“.
Dobové dokumenty ukazujú, že západní štátnici si o týchto rysoch Putinovej osobnosti nerobili ilúzie. Verili však, že s ním musia rokovať a snažiť sa ho odradiť od prípadnej vojny.
Tak postupoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Ako európsky politik mám povinnosť do poslednej chvíle skúšať udržať Rusko v rámci akéhosi európskeho bezpečnostného systému, pretože nie je v záujme nás, Európanov, aby sa Rusko stalo vazalom Číny,“ vysvetľoval pred napadnutím Ukrajiny vo februári 2022. Aj on si všimol, ako extrémne obozretne sa Putin správa. „Dobre som si všimol, že keď mu nalejem vodu, nepije ju. Ja viem, s kým mám tú česť,“ spomína v podcaste Ředitelé zeměkoule na Macronove slová politológ Jacques Rupnik, ktorý bol pri tom.
Putinova paranoia sa ďalej stupňuje. Cestuje v tajnom obrnenom vlaku a je pravdepodobné, že zaňho na verejnosti neraz vystupujú dvojníci alebo že využíva systém tajných bunkrov. Ukrajinu si nedokázal podmaniť ani za cenu masívnych strát. Čo okrem iného dokazuje, že jeho presvedčenie, že Ukrajinci sú v skutočnosti Rusi, bola len fikcia.
