Bratislava stráca náskok, zvyšok Slovenska Úniu nedobieha
Bratislavský kraj zostáva jediným slovenským regiónom, ktorý prekračuje úroveň priemeru Európskej únie. Jeho náskok sa však zmenšuje. Kým v roku 2014 dosahovalo hlavné mesto takmer dvojnásobok európskeho priemeru v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, o desaťročie neskôr ho prevyšuje už len o približne polovicu. Vyplýva to z regionálnej ročenky Eurostatu zverejnenej koncom septembra.
Bratislavský kraj dosahuje 153 percent priemeru EÚ v HDP na obyvateľa, kým východ Slovenska len 54 percent. Podľa údajov Eurostatu metropolu v HDP na obyvateľa predbehli Budapešť aj Varšava. Nejde o pokles životnej úrovne v Bratislave, ale o zmenšovanie jej náskoku pred ostatnými regiónmi.
Západ a stred zaostávajú, východ nedosahuje ani 55 percent
Ostatné tri časti Slovenska síce rástli, k únii sa však nepriblížili. Západ sa drží pod tromi štvrtinami priemeru EÚ, stred zhruba na troch pätinách a východ, teda Prešovský a Košický kraj, tesne nad polovicou. Všetky tri regióny preto patria medzi menej rozvinuté regióny pod 75 percent únijnej úrovne, na ktoré podľa Európskej komisie smeruje väčšina peňazí z kohéznej politiky.
Rozdiely sa ešte výraznejšie prejavujú na trhu práce. Bratislavský kraj patrí medzi 25 regiónov Únie s nezamestnanosťou pod tri percentá a celoslovenská miera je oproti nemu 2,2-násobná. Na východe Slovenska sú naopak takmer tri štvrtiny ľudí hľadajúcich prácu bez zamestnania dlhšie ako rok, čo je podľa tej istej publikácie najviac v EÚ. Spomedzi obyvateľov s nízkym vzdelaním tam má zamestnanie necelých 26 zo sto, najmenej v celej Únii.
Eurofondy sa míňajú pomaly
Práve na vyrovnávanie takýchto rozdielov mieria peniaze z Bruselu. Slovensko však s ich čerpaním začína pomaly. V predchádzajúcom programovom období sa prvé čerpanie zaznamenalo v roku 2016, dva roky po jeho začiatku, v súčasnom období sa začalo až v roku 2024, tri roky po jeho začiatku. Viac než štvrtina prostriedkov z predchádzajúceho obdobia sa vyčerpala až v poslednom roku oprávnenosti.
Ku koncu júla 2026 bolo z Programu Slovensko, hlavného balíka na roky 2021 až 2027, vyčerpaných zhruba 20 percent alokácie, hoci zazmluvnených bolo takmer 70 percent. Vyplýva to z mesačného prehľadu ministerstva investícií. Odklad má podľa augustovej analýzy rezortu cenu: neskoré projekty znižujú návratnosť investícií a odďaľujú rast, nové pracovné miesta aj daňové príjmy.
Regionálny teplomer: zlepšenie v ekonomike, tlak starnutia
Zmiešaný obraz prináša aj výročná správa o stave regiónov a miest, ktorú v polovici októbra zverejnil Európsky výbor regiónov, poradný orgán EÚ zložený zo zástupcov samospráv. V jej časti nazvanej Regionálny teplomer si slovenské regióny medziročne polepšili v štyroch až piatich zo siedmich sledovaných oblastí, žiadny však vo všetkých.
Západ a stred Slovenska si polepšili v piatich oblastiach, Bratislava a východ v štyroch. Všade sa zvýšil ekonomický výkon na hlavu a klesli emisie, zároveň však pribudlo seniorov v pomere k ľuďom v produktívnom veku a okrem metropoly stúpla aj nezamestnanosť. Slovensko v tom nie je samo: rastúci tlak starnutia hlási podľa výboru 95 percent regiónov Únie a aspoň v šiestich oblastiach zo siedmich sa zlepšil len každý ôsmy región.
