Slovensko zvládne odklon od ruského plynu, eurokomisár vidí viaceré možnosti
Európska komisia úzko spolupracuje so Slovenskom na tom, aby mohlo nahradiť svoju závislosť od ruského plynu spôsobom, ktorý neovplyvní bezpečnosť dodávok ani ceny energií. Uviedol to eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen s tým, že nahradenie závislosti od ruského plynu je realistické.
Podľa jeho slov sa od roku 2022 výrazne zlepšilo prepojenie poľskej a slovenskej plynárenskej sústavy a modernizoval sa terminál na skvapalnený zemný plyn na chorvátskom ostrove Krk. Slovenskí spotrebitelia tak budú môcť využívať lepší prístup k alternatívnym zdrojom plynu za konkurencieschopné ceny.
Európska únia je odhodlaná ukončiť dovoz ruskej energie a v plnej miere uplatňovať zákaz dovozu plynu. Cieľom je postupne ukončiť dovoz ruského plynu do konca roka 2027, pričom Únia chce postupovať koordinovane so všetkými členskými štátmi. Opatrenia plánu REPowerEU podľa eurokomisára za posledné štyri roky pomohli krajinám Únie ušetriť na dovoze ruských fosílnych palív 278 miliárd eur.
Súčasná energetická kríza tento zámer nemení. EÚ má pred zimou zabezpečené zásoby plynu, spolupracuje so spoľahlivými dodávateľmi a v uplynulých rokoch rozšírila kapacity na dovoz skvapalneného plynu. Znížil sa aj celkový dopyt po plyne.
Jørgensen upozornil, že od začiatku konfliktu na Blízkom východe Európa vynaložila na dovoz fosílnych palív o viac než 110 miliárd eur navyše, hoci nezískala ďalšie energetické zdroje. Podľa jeho slov je nerozumné byť závislý od dovozu fosílnych palív, ktorých ceny sú vysoké a nestále, pretože sa odvíjajú od aktuálnych geopolitických udalostí.
Únia musí súčasne pomáhať domácnostiam a podnikom zasiahnutým vysokými účtami a pokračovať v budovaní energetickej nezávislosti. Obmedzenie plytvania je iba jednou časťou reakcie na krízu, ktorá musí zahŕňať ponuku aj dopyt po energiách. Komisia preto členským štátom odporúča dočasné cielené podporné opatrenia, ako je zníženie daní z elektriny či pomoc domácnostiam pri výmene neefektívnych plynových kotlov za tepelné čerpadlá. Eurokomisár podporuje aj pomoc pri prechode zo spaľovacích áut na elektromobily vrátane systémov sociálneho lízingu.
Investície Slovenska z európskeho Fondu obnovy a odolnosti v oblasti energetiky dosiahli približne 2,5 miliardy eur. Podporili projekty energetickej efektívnosti budov a rozvoja obnoviteľných zdrojov. Jørgensen zároveň zdôraznil potrebu investícií do sietí, uskladňovania energie a prepojení, ktoré môžu znížiť závislosť od nestálych cien fosílnych palív.
Komisia chce zvýšiť elektrifikáciu hospodárstva a znížiť cenový rozdiel medzi elektrinou a fosílnymi palivami. Podľa odhadov môže byť jazda elektromobilom až o 78 percent lacnejšia než jazda porovnateľným autom so spaľovacím motorom a tepelné čerpadlá môžu znížiť priemerné účty domácností za vykurovanie až o 60 percent. Do roku 2040 by EÚ mohla ušetriť na dovoze fosílnych palív až 260 miliárd eur ročne.
Komisia zároveň navrhla opatrenia na ochranu spotrebiteľských účtov za elektrinu pred budúcimi výkyvmi. Členským štátom by umožnili znížiť sieťové poplatky a dane pre vybrané skupiny spotrebiteľov a podporiť zavádzanie inteligentných meradiel. Cieľom je aj to, aby elektrina nebola zdaňovaná viac ako plyn.
Pri znižovaní cien a posilňovaní bezpečnosti dodávok môže podľa Jørgensena zohrávať úlohu aj jadrová energetika. V Európe sa intenzívne pracuje na zavádzaní nových jadrových technológií, ako sú malé a pokročilé modulárne reaktory. Pomôcť môže aj to, ak z prevádzky nebudú predčasne vyraďované existujúce jadrové kapacity, napríklad v oblasti diaľkového vykurovania a priemyselných procesov. Aj existujúce jadrové elektrárne majú podľa eurokomisára nevyužitý potenciál.
Na zníženie nákladov na energie a posilnenie konkurencieschopnosti je pre Slovensko i mnohé ďalšie krajiny EÚ potrebná kombinácia viacerých faktorov – väčší objem domácich dodávok čistej energie, zefektívnenie využívania energie a cielené investície do sietí, uskladňovania, flexibility a priemyselných inovácií.
Vysoké ceny energií vedú v mnohých častiach Európy vrátane Slovenska k inflácii a oslabeniu rastu. Najdôveryhodnejšou reakciou je podľa eurokomisára urýchliť štrukturálne riešenia, ktoré posilňujú celkovú odolnosť energetického systému a znižujú jeho vystavenie nestálym trhom s energiou.
