Ministri V4 tlačia na Brusel kvôli cenám energií
Ministri krajín Vyšehradskej skupiny požiadali Európsku komisiu o zmeny v pravidlách financovania a o rovnocenné postavenie jadrovej energetiky. Reagujú tak na summit EÚ, ktorý nepodporil odklad emisných pravidiel pre dopravu a vykurovanie budov.
Energeticky náročné podniky platia za energie niekoľkonásobne viac než konkurencia v Spojených štátoch či Ázii. Slovensko pritom vyrába približne 85 percent elektriny z dekarbonizovaných zdrojov, má vysokú pripojiteľnosť a je čistým exportérom energie. Po rokovaní ministrov V4 s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jørgensenom to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Ministri predostreli komisárovi viacero požiadaviek. Chcú, aby európske programy mohli využiť na energopomoc pre priemysel, žiadajú podporu Komisie pre nové dodávkové trasy pre plyn a ropu a posilnenie postavenia jadrovej energetiky. Komisár reagoval, že Brusel je otvorený možnosti poskytnúť štátom pomoc dočasnými opatreniami, ktoré však nesmú ohroziť dlhodobú stratégiu Únie. Ako príklady uviedol zníženie daní z elektriny, podporu výmeny plynových kotlov za tepelné čerpadlá či sociálny lízing elektromobilov.
Na rokovaní v Bratislave sa okrem Sakovej a Jørgensena zišli aj český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, poľský minister energetiky Miłosz Motyka a zástupca maďarského ministerstva hospodárstva a energetiky István Kapitány. Saková zdôraznila, že zástupcovia bloku reprezentujú 62 miliónov obyvateľov a deväť percent HDP Európskej únie a v spoločnej deklarácii o cenách a konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a rámci po roku 2030 posielajú jasný signál priorít smerom k Európskej únii.
Ministerka vyzdvihla požiadavku o dočasnú výnimku, ktorá by umožnila využívať zdroje Európskej únie na podporu priemyslu, konkrétne eurofondy na kohéziu, ako aj flexibilnejší Modernizačný fond. Žiadna krajina V4 nechce dlhodobo zaťažovať svoj štátny rozpočet, a preto by radi v prípade potreby využívali na podporu priemyslu aj zdroje Európskej komisie, vyhlásila. Od priemyslu podľa nej nemožno čakať veľké investície do elektrifikácie, ak potom čelí vysokým cenám.
Havlíček uviedol, že Česko zredukovalo regulovanú zložku cien a prenieslo poplatky za obnoviteľné zdroje na štát, no v novej vlne krízy to nestačí. Presadzuje preto zavedenie stropov u výrobcov a obchodníkov, ako aj odklad zavedenia emisných povoleniek ETS1 a ETS2 o niekoľko rokov. Navrhol tiež, aby sa štátne výdavky na kompenzácie drahých energií nezapočítavali do fiškálnych deficitov sledovaných Komisiou podobne ako výdavky na obranu.
Poľský minister hovoril najmä o rozvoji jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, zdôrazňoval však aj potrebu ochrany energeticky náročného priemyslu cez európske mechanizmy, ako je Dohoda o čistom priemysle (CISAF), a zníženie prenosových sadzieb. V energetickej transformácii by sa podľa neho nemali rozlišovať technológie, ale staviť na nízkoemisné zdroje vrátane jadra a malých modulárnych reaktorov. To je garancia nezávislosti, suverenity a ešte lepšej odolnosti hospodárstva voči budúcim krízam, poznamenal.
Kapitány vyzdvihol vysokú úroveň prepojenia plynárenských aj elektrických sústav v regióne a naplnenosť zásobníkov. Kľúčové pre vnútrozemské štáty bez prístupu k moru však podľa neho bude, aby naplno využili domáce zdroje a spojili elektrifikáciu s rozvojom jadrovej energetiky. Musíme mať plán, ktorý pomôže každému, aby si pripravil ten najlepší energetický mix pre svoju krajinu, zhrnul.
Jørgensen po stretnutí uznal, že energetická politika ovplyvňuje každodenný život občanov a podnikov, pretože ceny sú príliš vysoké. Európa je však podľa neho na tom s diverzifikáciou dodávok omnoho lepšie než v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Využíva viac zdrojov a energiu používa efektívnejšie, vyzdvihol komisár. Problémom však podľa neho je, že je naďalej závislá od globálneho trhu. V tejto súvislosti vyzdvihol aj plán do konca roka 2027 prestať dovážať ruský plyn. Nahradiť ho bude podľa komisára možné poľským prepojením a LNG terminálom na chorvátskom ostrove Krk.
Na jednotlivé požiadavky ministrov priamo nereagoval, pripomenul však, že Komisia je otvorená opatreniam, ktoré ľuďom pomôžu, ale je nutné myslieť aj na budúcnosť. Potrebujeme to robiť dočasnými opatreniami, ale zároveň tak, aby sme neohrozili našu dlhodobú stratégiu, aby sme neboli ďalej závislí. Jadro môže podľa Jørgensena pomôcť znižovať ceny aj posilniť bezpečnosť dodávok a Únia podľa neho intenzívne pracuje na podpore malých a pokročilých modulárnych reaktorov. Pomôcť môže však aj to, ak sa existujúce bloky elektrární nebudú predčasne vyraďovať.
