Vlhovej vytriezvenie po rokoch slávy. Keď sú schody náročnejšie ako najhorší Magoniho tréning
Bol to nevídaný ošiaľ, ktorý na Slovensku spôsobila Petra Vlhová. Keď mala preteky, ľudia odložili nabok všetky povinnosti. Prestali doma upratovať, variť či montovať v dielni. Keď boli v práci, dali si povinnú pauzu. Keď náhodou šoférovali, často zastavili auto na parkovisku, len aby si mohli vychutnať minútovú drámu. Jej hlavnou hrdinkou bola Petra Vlhová.
Podobné šialenstvo ľudia zažívali aj počas pretekov Petra Sagana. Kým pri ňom museli často pred televízorom presedieť dlhé hodiny, pri slovenskej lyžiarke im stačila aj minútka – v oboch kolách. Slovenskí fanúšikovia húfne cestovali aj na preteky Svetového pohára. Lyžiarske strediská v Rakúsku, v Slovinsku, v Česku či v Chorvátsku zaplavili slovenské zástavy.
Keď sa Vlhová postavila do štartovacej búdky, sila decibelov bola ohlučujúca. Platilo to aj pri obrovskom slalome v Jasnej v januári 2024. Diváci sa tešili na svoju snehovú kráľovnú. Stačilo však pár oblúkov, strata rovnováhy a pád do ochrannej siete. Namiesto veľkolepého príchodu do cieľa nastalo ťaživé ticho. Jeden okamih ukázal, aký je život vrtkavý, aký môže byť rozdiel medzi úspechom a sklamaním, medzi radosťou a smútkom, medzi zdravím a zranením.
Je až neuveriteľné, že Vlhovej kariéra mala dlhodobo stúpajúcu krivku. Možno len v jej úvode, keď vstúpila do Svetového pohára, to úplne neplatilo. Po svojom prvom štarte v najprestížnejšom seriáli skončila v rakúskom Semmeringu jedenásta. Mala sedemnásť a do slalomu odštartovala s číslom 39. Odvtedy ďalšie dva roky nezískala ani bod. S celou rodinou prechádzali ťažkým obdobím, otec Igor dokonca rozmýšľal, či má zmysel investovať veľké peniaze do svojej dcéry.
Spoločne však vytrvali a zrazu sa všetko otočilo. Driemajúci talent a potenciál vystrelili prvýkrát do výšin v Aare. Vlhová vyhrala slalom s číslom 19. Bolo to v decembri 2015. V decembri 2018 vyhrala svoj prvý obrovský slalom – v Semmeringu. Nebola to náhoda, ale systematická a cielená práca pod vtedajším trénerom Liviom Magonim. Temperamentný Talian ju aj svojimi tvrdými metódami dotiahol na lyžiarsky vrchol.
Neskôr sa stala majsterkou sveta v obrovskom slalome, získala malé glóbusy za slalom a paralelný slalom, začala zdolávať aj fenomenálnu Mikaelu Shiffrinovú. A všetko vyvrcholilo dvoma najväčšími lyžiarskymi grálmi – v sezóne 2020/2021 získala Vlhová veľký glóbus za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári a o pár mesiacov neskôr dovŕšila svoj lyžiarsky sen zlatou olympijskou medailou z Pekingu. Mala 26 rokov a bola na absolútnom vrchole. Získala všetko, čo v lyžovaní mohla. Každý rok stúpala krôčik po krôčiku. Dielik po dieliku. Nič nebolo dielom náhody, ale talentu, tvrdej práce a oddanosti lyžovaniu.
Aj preto sa jej nasledujúce sezóny hľadala motivácia ťažšie. V strehu ju držala najmä rivalita s Američankou Shiffrinovou. Po veľkolepých úspechoch však prišiel tvrdý pád. Zranenie v Jasnej pred necelými troma rokmi všetko zmenilo. Hoci Vlhová i celý jej tím si mysleli, že do roka bude naspäť na lyžiach, nastali komplikácie. Zranené koleno ju nielenže nepustilo na lyžiarske svahy, ale robilo jej ťažkosti aj v bežnom živote. Chôdza po schodoch bola náročnejšia ako najhorší tréning Livia Magoniho.
Prišlo nečakané vytriezvenie. A nasledovala ďalšia operácia. Zrazu si Vlhová uvedomila, že život nie je len o lyžovaní. Žila bežný život, možno si naň aj trochu zvykla. Život bez tréningov, bolesti, odriekania a tvrdej disciplíny. Nebola by to však ona, keby sa len tak ľahko vzdala. A opäť si zvolila ťažšiu cestu.
Hodiny cvičenia s fyzioterapeutmi, ďalšie v posilňovni s kondičným trénerom a potom postupne oblúčik za oblúčikom, aby získala stratený pocit, aby našla samú seba. Návrat nebol jednoduchý, aj preto, že už Petra nie je mladá pretekárka. Je v zrelom lyžiarskom veku. Má 31 rokov a pred sebou poslednú časť kariéry. Jej návrat nesie v sebe viaceré posolstvá.
Už nemusí nikomu nič dokazovať, ale napriek tomu sa chce vrátiť v plnej paráde. Nebude jej stačiť priemernosť, vždy túžila po vrchole. Možno to nebude hneď, ale jej ciele sú jasné. Opäť sa raz postaviť na stupne víťazov, opäť zažiť jedinečný pocit pri počúvaní slovenskej hymny. A opäť vrátiť slovenských fanúšikov na preteky či pred televízne obrazovky.
Za takmer tri roky sa veľa zmenilo. Vlhová zrejme stratila časť svojej popularity, časť svojich fanúšikov. Deti či mládež však potrebujú svoje vzory, ľudia zase svoju hrdinku, ktorá im v zložitých časoch môže priniesť aspoň trochu radosti a hrdosti. Prvýkrát už v sobotu – pri štarte novej sezóny – v obrovskom slalome v rakúskom Söldene.
