Kozmetikorexia: keď sa zo starostlivosti o pleť stane zdroj úzkosti
Odborníci stále viac hovoria o tzv. kozmetikorexii, teda nezdravej posadnutosti kozmetickými produktmi a snahou dosiahnuť bezchybnú pleť. Ide o problém, ktorý trápi dospelých aj mládež, a to už na základnej škole, no zatiaľ nejde o oficiálne uznanú poruchu.
Skincare rutiny sú nesmierne populárne. Na TikToku či Instagrame sa striedajú videá mladých ľudí, prevažne žien a dievčat, ktoré si aplikujú kozmetiku alebo mejkap a komentujú, aké produkty používajú a prečo. Čas strávený pred zrkadlom môže byť prejavom starostlivosti o seba, no keď sa z rutinnej starostlivosti o pleť stane niečo, čo môže ublížiť, je načase spozornieť.
O fenoméne prvýkrát napísala stĺpčekárka Jessica Defino na Substacku v roku 2023, vtedy pod pojmom dermorexia. Tento rok taliansky dermatológ Giovanni Damiani a klinický psychológ Alberto Stefana zverejnili prvú vedeckú prácu, v ktorej sa termín kozmetikorexia pokúsili oficiálne zadefinovať a vysvetliť. Prácu publikovali v žurnále Dermatology and Therapy.
Talianski odborníci kozmetikorexiu prirovnávajú k ortorexii, extrémnej posadnutosti zdravou stravou, ktorá tiež zatiaľ nie je oficiálnou poruchou. Príznaky kozmetikorexie sú podobné aj pri dysmorfickej poruche, teda poruche sebaobrazu, ktorá súvisí s poruchami príjmu potravy či s obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Dlhodobo sa kozmetické spoločnosti zameriavali na tridsiatničky a štyridsiatničky. Podľa docentky Brooke Erin Duffy z Cornellovej univerzity, ktorá študuje sociálne médiá, nastal výrazný posun – mladé dievčatá sú teraz vystavené rovnakému tlaku. Len pred rokom predstavila americká herečka Shay Mitchell vlastnú značku kozmetiky pre deti Rini, ktorú v reklamných materiáloch odporúča už deťom od troch rokov.
Problém reklám na kozmetiku, ktoré cielia na deti a mládež, sa netýka len Spojených štátov. Taliansky úrad, ktorý je ekvivalentom nášho protimonopolného úradu, začal tento rok preverovať kozmetické značky Sephora a Benefit. Skúma, či dostatočne jednoznačne odkomunikovali, že produkty nie sú určené deťom, a či nenabádzajú deti ku kúpe produktov cez skrytý marketing prostredníctvom malých influencerov. Tí podľa úradu „podnecujú nutkavé nakupovanie kozmetiky medzi obzvlášť zraniteľnými mladými ľuďmi“. Obe značky vlastní korporát LVMH, ktorého hovorca pre BBC zdôraznil, že s maloletými influencermi nespolupracujú a že žiadna z ich kampaní nie je cielená priamo na mládež.
Keď Closer v roku 2024 písal o trende „Sephora kids“, teda rastúcom počte detských klientov v drogériách, viaceré reťazce potvrdili, že medzi populárne produkty patria najmä tie, ktoré sú populárne aj na sociálnych sieťach. Vo veľkom leteli masky na tvár z Južnej Kórey a cenovo dostupné značky dekoratívnej kozmetiky, reťazce potvrdili aj popularitu parfumov ako Jean Paul Gaultier či Valentino. Z vedeckej štúdie v časopise Pediatrics z roku 2025 vyplynulo, že videá s označením #sephorakids veľmi často ukazujú produkty s obsahom aktívnych látok, akými sú napríklad exfoliačné kyseliny. Tie sa podľa Americkej dermatologickej asociácie využívajú pri zjemnení textúry pleti, no v prípade bezproblémovej pleti predstavujú najmä riziko podráždenia.
Proti starnutiu treba bojovať – tak nás roky učili reklamy, až kým značky a magazíny nezačali výraz anti-aging nahrádzať pojmom pro-aging. Nejde o prijatie prejavov starnutia bez snahy, len sa snaha presunula z opravy na prevenciu. Do popredia sa dostalo používanie opaľovacích krémov, retinoidov či tzv. „baby“ botoxu, teda botulotoxínu v menších dávkach. Reklamy tak stále do určitej miery hovoria, že prirodzený vzhľad potrebuje korekciu.
Podľa štúdie Spoločnosti pre výskum detského vývoja dievčatká už vo veku 3 rokov vnímajú existujúci štandard krásy a pokúšajú sa mu priblížiť. Taliansky psychológ Alberto Stefana vo svojej praxi stretáva deti aj vo veku osem rokov, ktoré majú úzkosti zo svojho výzoru a nechcú chodiť do školy, lebo sa v porovnaní s ľuďmi na sieťach necítia dostatočne krásne.
Prvým krokom je všimnúť si, ako na teba obsah o kráse a kozmetike vplýva. Organizácia Chuť žiť radí spozornieť, keď začneme míňať neprimerane veľa peňazí na kozmetiku, cítime úzkosť, ak si nemôžeme urobiť kozmetickú rutinu, alebo v nej pokračujeme napriek podráždeniu pleti. Prvým krokom môže byť obmedziť sociálne siete a konkrétne účty, ktoré v tebe vyvolávajú nepríjemné pocity.
