Prečo sú domy na ostrove Curaçao farebné? Guvernéra vraj trápil bizarný problém
Ostrov pri Venezuele má vlastný jazyk, pestrú kuchyňu aj búrlivú históriu.
Curaçao leží neďaleko Venezuely a spolu s Arubou a Bonaire tvorí trojicu ostrovov holandského Karibiku, známych pod skratkou ABC. Hoci je autonómnou krajinou v rámci Holandského kráľovstva, má vlastnú vládu, jazyk aj osobitú kultúru. Na ostrove s rozlohou približne 444 štvorcových kilometrov sa stretávajú európske, africké a latinskoamerické vplyvy.
Amsterdam v tropických farbách
Pri príchode do hlavného mesta Willemstad pripomína nábrežie holandské mesto. Úzke vysoké domy so zdobenými štítmi a šikmými strechami však žiaria žltou, ružovou, modrou či zelenou farbou. Farebné domy pozdĺž nábrežia Handelskade sú najznámejším symbolom Curaçaa.
Holanďania ovládli ostrov v roku 1634 a vďaka prirodzenému hlbokému prístavu sa Willemstad postupne stal významným obchodným centrom. Pôvodne prevládali biele fasády, až kým v roku 1817 guvernér Albert Kikkert nenariadil používanie farebných náterov. Podľa miestnej legendy ho z bielych domov bolela hlava, pretože ostré karibské slnko sa odrážalo od svetlých stien. Hoci sa tento príbeh traduje dodnes, historicky potvrdený nie je. Nariadenie o farebných fasádach však skutočne existovalo.
Historické centrum Willemstadu je dnes zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Mesto rozdeľuje záliv Sint Anna a jeho dve najznámejšie štvrte spája most kráľovnej Emmy, ktorý stojí na plávajúcich pontónoch a pri príchode väčšej lode sa odsunie nabok. Na jednej strane leží najstaršia časť mesta Punda, na druhej štvrť Otrobanda, ktorej názov v papiamentu znamená druhá strana.
Ostrov, ktorý si vytvoril vlastný jazyk
Najrozšírenejším miestnym jazykom je kreolský papiamentu, ktorý sa formoval pod vplyvom portugalčiny, španielčiny, holandčiny a afrických jazykov. Spolu s holandčinou a angličtinou je jedným z troch úradných jazykov ostrova. Miestne slovo dushi môže znamenať sladký, chutný, príjemný alebo milý.
V centre Willemstadu sa nachádza synagóga Mikvé Israel-Emanuel z roku 1732, ktorá je najstaršou dodnes nepretržite využívanou synagógou na americkom kontinente. Jej podlahu pokrýva jemný piesok. Miesto pripomína sefardskú židovskú komunitu, ktorá sa na ostrove usadila v 17. storočí.
Príbehy za farebnými fasádami
V štvrti Otrobanda sa nachádza Museum Kura Hulanda, venované transatlantickému obchodu so zotročenými ľuďmi a africkému kultúrnemu dedičstvu. V auguste 1795 vypuklo na plantáži Knip povstanie zotročených ľudí, ktoré viedol Tula. Povstanie bolo násilne potlačené a Tulu popravili. Jeho príbeh pripomína Museo Tula v historickom dome Landhuis Knip.
Karibik, v ktorom rastú kaktusy
Curaçao patrí medzi najsuchšie ostrovy Karibiku. Najvýraznejšie to uvidíte v národnom parku Christoffel, kde sa nachádza aj najvyšší bod ostrova, 372 metrov vysoký Christoffelberg. Severné pobrežie má odlišný charakter – v národnom parku Shete Boka narážajú mohutné vlny do skalnatých útesov. V oblasti Jan Kok sa v bývalých soľných panvách zdržiavajú plameniaky.
Každá zátoka vyzerá trochu inak
Medzi najznámejšie pláže patrí Grote Knip na západe ostrova, menšia Kleine Knip či úzka zátoka Playa Lagun, obľúbená medzi šnorchlistami. Pri Playa Piskadó sa pri móle často pohybujú korytnačky. Jeden deň si môžete vyhradiť aj na plavbu k neobývanému ostrovu Klein Curaçao.
Holandský syr s karibskou históriou
Najznámejším jedlom je keshi yená, plnený syr z eidamu alebo goudy s koreneným mäsom, zeleninou a olivami. Vznikol vraj v období otroctva. Ochutnať ho môžete v starej tržnici Plasa Bieu vo Willemstade. Typické sú aj vyprážané taštičky pastechi plnené syrom, mäsom alebo rybami.
Prečo je likér Curaçao modrý?
Španielski kolonizátori priviezli na ostrov sladké pomaranče, suché podnebie však spôsobilo, že plody sa zmenili na malé horké citrusy známe ako laraha. Z ich kôry sa začal vyrábať pomarančový likér Curaçao. Destilát je číry a charakteristickú modrú farbu získava až pridaním potravinárskeho farbiva. Výrobu môžete spoznať v historickom sídle Landhuis Chobolobo vo Willemstade.
