Rokovaním v noci prekvapili aj koalíciu a vyvolali protesty. Babišovi sa tlak na ČT a ČRo môže vypomstiť
Poslanecká snemovňa v noci na sobotu nečakane schválila v prvom čítaní návrh, ktorý nahrádza koncesionárske poplatky financovaním Českej televízie a Českého rozhlasu zo štátneho rozpočtu. Urýchlené schvaľovanie zákona je podľa politológa Aleša Michala prejavom slabosti premiéra Andreja Babiša, ktorý je sklamaný z výsledkov volieb.
Ešte v piatok ráno v hnutí ANO podľa informácií Aktuálně.cz netušili, čo chystá Tomio Okamura a jeho SPD. V priebehu dopoludnia však nechal prvý podpredseda strany Radim Fiala načítať bod, ktorý do programu Snemovne zaradil zákon rušiaci koncesionárske poplatky. Zaskočil tým nielen opozíciu, ale aj veľkú časť zástupcov koalície. Večer si potom Okamura nechal schváliť pevné hlasovanie na sobotu o 4:36 hod. ráno. V sobotu okolo pol piatej zákon prešiel v dolnej komore prvým čítaním.
Česká televízia by podľa návrhu novely mala v budúcom roku získať z rozpočtu v mesačných platbách celkovo 5,74 miliardy korún, o miliardu menej, ako tento rok plánuje vybrať z poplatkov. Český rozhlas by mal dostať od štátu 2,065 miliardy korún, teda zhruba o 400 miliónov menej. Objem peňazí sa má vrátiť k roku 2024, teda pred minuloročné zvýšenie televízneho a rozhlasového poplatku a rozšírenie okruhu poplatníkov. Suma od štátu má byť naviazaná na mieru inflácie. Opozícia aj ČT a ČRo namietajú, že ide o snahu politicky ovládnuť a zdecimovať verejnoprávne médiá.
Podľa politológa Aleša Michala sa Tomiovi Okamurovi podarilo v dolnej komore rozpútať procedurálne fauly a veľmi problematické postupy. Nechal úplne nelogicky hlasovať o prestávkach pre opozičné kluby a odmietol pustiť k riadeniu schôdze kohokoľvek z opozície. Vládna mašinéria by však nefungovala bez tichej tolerancie hnutia ANO, ktoré nechalo Okamuru vyčíňať, hovorí Michal.
Podľa neho ide o priamy dôsledok slabosti Andreja Babiša. Predseda hnutia ANO stratil strategickú politickú intuíciu potrebnú pre každodennú politickú prácu. V rozčúlení z výsledkov komunálnych a senátnych volieb ju nahradila mocenská emocionalita, impulzívna reakcia, ktorá nikdy nemôže priniesť nič dobré, myslí si politológ. Babiš tým podľa neho robí obrovskú politickú chybu, pretože zažiariť tým umožňuje politikom SPD, pre ktorých voličov je agenda rušenia poplatkov verejnoprávnym médiám dôležitejšia. Babiš všetko korunoval tým, že na kľúčovom nočnom hlasovaní vôbec nebol prítomný.
Michal teraz očakáva masívnu mobilizáciu občianskej spoločnosti. Na sobotu je ohlásená protestná akcia v Brne, na nedeľu v Prahe. Tretieho novembra bude v ČT aj v ČRo štrajk. Protesty budú podľa neho ešte posilnené tým, že sa blíži výročie vzniku Českej republiky a potom kľúčový 17. november.
Jeho kolega Jakub Lysek pripomína, že Babiš mal dve možnosti. Prvá, náročnejšia, by mu priniesla dlhodobo viac. Tá cesta by spočívala v tom, že sa vyrovná s excesmi koaličných partnerov a prikloní sa k menej konfrontačnému štýlu voči prezidentovi a opozícii. Musel by sa pokúsiť o reformy, na ktorých panuje zhoda medzi ekonómami či expertmi na vzdelávanie alebo sociálnu politiku. Babiš by sa rovnako mohol sústrediť na prilákanie nových umiernených lídrov a rešpektovaných regionálnych osobností, čím by uhájil stredových voličov pre hnutie ANO.
Babiš sa ale zjavne rozhodol pre inú možnosť. Bude tak čeliť riziku, že o týchto voličov postupom času príde. Ďalšia cesta, ktorá je pre neho asi jednoduchšia, je radikalizácia rétoriky a odčerpanie voličov SPD. Ak príde o umiernených voličov, v prieskumoch sa to nemusí hneď prejaviť. ANO si môže naopak aj polepšiť, avšak vo vnútri jeho elektorátu nastane zlom, jeho súčasťou bude oveľa viac radikálnych voličov než teraz, uvažuje Lysek.
Riziko takého scenára pre Babiša spočíva v tom, že z toho budú v dlhodobom výhľade ťažiť strany situované v politickom strede, typicky napríklad STAN Víta Rakušana. Možnosť vládnutia aj po voľbách v roku 2029 bude v takom prípade pre Babiša ďaleko menej istá, má jasno Lysek. Cesta radikalizácie môže vyvolať odpor spoločnosti. Prvý test v tom zmysle, ktorú stratégiu Andrej Babiš uprednostní a akou cestou sa nakoniec vydá, je práve boj o nezávislosť verejnoprávnych médií, uzatvára Lysek.
