Ruský špión, konto v Dubaji. Telefón Trumpovho zaťa vydal zvláštne tajomstvá
Začiatkom prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2017 sa jeho zať Jared Kushner zaoberal zvláštnymi bankovými prevodmi. Vládca Spojených arabských emirátov Mohamed bin Zajíd a saudskoarabský princ Mohamed bin Salman ponúkli Kushnerovi peniaze na čierny fond, ktorý by administratíve pomohol so zahraničnou politikou – konkrétne zaplatiť stavbu hraničného múru medzi USA a Mexikom.
Stopy po prevodoch stoviek miliónov dolárov zostali v Kushnerovom mobile. Do toho sa pôvodne nabúrala ruská tajná služba GRU. Keď Holanďania v spolupráci s Britmi koncom roka 2017 zadržali ruského špióna, dali mu na výber – väzenie alebo pozíciu dvojitého agenta. Vybral si druhé a holandská tajná služba sa dostala k dátam z Kushnerovho mobilu. Príbeh v americkom časopise Vanity Fair opisuje Matthew Cole v úryvku z pripravovanej knihy o Kushnerovi.
Zať Donalda Trumpa, ktorý sa dnes angažuje aj v mierových rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom, zistenia poprel.
Podľa Colea sa príbeh začal zistením holandskej tajnej služby MIVD, ktorá zaznamenala pohyb ruského operatívca – hackera a špecialistu na kradnutie bankových dát. Muž cestoval do Spojeného kráľovstva a Holanďania si od Londýna vypýtali povolenie zadržať ho. Po zadržaní si Rus vybral spoluprácu a Amsterdamu poskytol prístup na server ruskej tajnej služby GRU. Tam Holanďania objavili screenshoty z mobilu Jareda Kushnera.
V roku 2018 sa už dokázali na Kushnerov telefón napojiť tak, že keď ho používal, videli jeho obrazovku. Zistili, že Kushner sa z telefónu prihlasuje do bankového účtu v Spojených arabských emirátoch a že na tento účet prišli milióny dolárov z azerbajdžanskej banky.
Cole opisuje aj mocenský kontext transakcií. Mohamed bin Salman sa chcel stať korunným princom Saudskej Arábie, Mohamed bin Zajíd chcel podkopať jadrovú dohodu medzi Iránom a administratívou Baracka Obamu. Kushner od oboch chcel, aby tlačili Palestínu do dohody, ktorú by bol Izrael ochotný prijať. Kushnera podľa článku tlačili aj súkromné problémy. Na povrchu bohatý človek bol závislý od rozpočtu svojej rodiny a spoločnosti Kushner Companies, ktorá mala čoskoro splatiť miliardovú pôžičku za budovu na Manhattane.
Objavuje sa sľub zafinancovať čierny fond pre Donalda Trumpa. Nakoniec namiesto desaťmiliardového fondu poslali dve miliardy dolárov na dva bankové účty Jareda Kushnera. Prvý novinár pracovne nazval Alfa a peniaze naň prišli z azerbajdžanskej banky. Azerbajdžan je dôležitým hráčom v oblasti prania špinavých peňazí, keďže jeho centrálna banka má vysoké dolárové rezervy a nízke štandardy transparentnosti. Peniazmi z fondu Alfa okrem Kushnera disponoval Tahnún bin Zajíd, vladárov brat a riaditeľ banky First Abu Dhabi Bank.
Existoval aj druhý účet Beta, na ktorý Mohamed bin Zajíd vložil miliardu dolárov, opäť cez Azerbajdžan. Účet bol v izraelskej centrálnej banke. Cole píše, že nie je úplne jasné, ako Kushner tento účet používal, no mohlo ísť o jeho osobné benefity. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu o účte vedel a chcel vedieť o každom výbere peňazí. Peniaze z účtu Beta Kushner často posielal na Cyprus, odkiaľ mohol vykonávať skryté transakcie.
Okrem Alfy a Bety údajne existoval ešte jeden účet, na ktorom Kushner spolupracoval s Mohamedom bin Zajídom. Súvisel so zlepšenými vzťahmi medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi. Kushner pomohol vyrokovať dohodu, podľa ktorej by Izrael pomohol emirátom s obranou proti prípadnému iránskemu útoku.
„Obvinenia tohto autora sú úplne bláznivé a nikdy sa nestali. Na záznam sme všetky tvrdenia popreli a autor nedokázal dôkazmi podložiť ani jedno z nich,“ reagoval Kushner na sieti X. „Žiadne výpisy z účtov, záznamy, čísla účtov, dátumy ani iné overiteľné údaje.“
Ak by obvinenia boli pravdivé, Kushner by sa dopustil porušenia zákona už tým, že zahraničné účty nepriznal. Formálne bol ako prezidentov poradca zamestnancom administratívy USA. Cole dodáva, že bez ohľadu na to, ako Kushner peniaze použil, blízkovýchodní potentáti mu platili za vplyv na amerického prezidenta. Keďže prijal peniaze od cudzieho štátu a mal vplyv na rozhodnutia prezidenta, podľa zákona bol lobistom cudzej moci a mal to priznať.
