Má 22 rokov a tri luxusné byty. Stopy z čínskej práčky vedú do bratislavského downtownu
Na pranie peňazí upozorňuje aj finančná polícia.
Bratislavský downtown či nová štvrť, ktorá má byť centrom biznisu, mení panorámu hlavného mesta a láka majetnejších investorov. Je tu najväčšia koncentrácia nových bytov, no predávajú sa za ceny, ktoré sú pre strednú vrstvu nedosiahnuteľné.
Ďalší problém je, že mnoho z týchto bytov sa kupuje v hotovosti, čím existuje riziko, že môže ísť o spôsob legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Na tento narastajúci fenomén pravidelne upozorňuje vo svojich výročných správach Finančná spravodajská jednotka, ktorá sa zaoberá praním špinavých peňazí.
Keď pred rokom robila prieskum medzi realitkami, vyšlo jej, že až 87 percent z nich nehodnotilo ani jeden uzavretý obchod z hľadiska rizika prania špinavých peňazí, aj keď im to ukladá zákon.
Pri bližšom pohľade na tento problém sme si všimli ešte jeden zaujímavý jav. Kým v iných veľkomestách lákajú investičné byty aj zahraničný kapitál, o Bratislavu až taký záujem zo zahraničia nie je.
Denník SME analyzoval vlastníctvo bytov v niektorých nových developerských projektoch po tom, ako sa v Českej republike objavili informácie, že ruské entity tam skupujú byty s cieľom destabilizovať tamojší trh.
Pri niektorých projektoch sme si všimli pomerne vysoké zastúpenie majiteľov s čínskym menom a so slovenským bydliskom. Čínska komunita pritom nie je na Slovensku až taká veľká, podstatne menšia než napríklad vietnamská. V poslednom sčítaní obyvateľov sa k tejto národnosti prihlásilo 1 200 ľudí. Skutočné číslo môže byť vyššie, rôzne odhady hovorili o dvoch či troch tisíckach.
Na Slovensku podnikajú s predajom oblečenia, textilu, obuvi, ale tiež vo veľkoobchode či v gastre. V takýchto prevádzkach sa dlho platilo dominantne v hotovosti.
V projekte Klingerka, ktorý bol dokončený v roku 2022, je podľa listu vlastníctva 504 majiteľov, z toho až 33 má čínske meno a z nich takmer všetci slovenské bydlisko.
Po ďalšom pátraní sme zistili, že viacero bytov v novostavbách vlastnia osoby blízke hlavnému aktérovi kauzy čínskej práčky.
V kauze spred niekoľkých rokov išlo o to, že slovenské skupiny, ktoré robili podvody s DPH, potrebovali premeniť peniaze z účtov firiem do hotovosti, ktorá je ťažšie vystopovateľná. Spojili sa teda s čínskymi obchodníkmi, ktorí zase mali množstvo hotovosti z predaja dovezeného tovaru na trhoviskách a vo veľkoskladoch.
Niekoľko rokov fungoval mechanizmus, keď slovenské firmy posielali platby na účty ovládané Číňanmi a následne chodili „kuriéri“ do veľkoskladov, napríklad na Vajnorskej v Bratislave, preberať tašky s hotovosťou.
Kauzu podrobne opísali v roku 2021 Aktuality.sk a Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Zmapovali, ako v rokoch 2016 až 2018 odtieklo zo Slovenska až 116 miliónov eur na bankové účty v Ázii.
Číňan Kájo
Jednou z dôležitých postáv v tejto kauze bol „Číňan Kájo“. Podľa svedeckej výpovede exsiskára Františka Böhma bol Kájo hlavná čínska spojka na Slovensku, ktorá zabezpečovala hotovosť pre slovenských odberateľov.
