SaS chce stlačiť deficit pod tri percentá HDP, predstavila ozdravný plán ekonomiky
Vysoký deficit štátneho rozpočtu by sa mal do konca budúceho štvorročného volebného obdobia stlačiť pod úroveň tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z ozdravného plánu pre slovenskú ekonomiku, ktorý vo štvrtok predstavila opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS).
Ozdravenie verejných financií a zníženie zadlženia má stáť na troch pilieroch – naštartovaní ekonomiky, zásadných úsporách na strane štátu a zrušení neadresných dávok.
Predseda strany Branislav Gröhling zdôraznil, že konsolidácia nesmie prebiehať na úkor obyvateľov. „Našou prioritou je našliapnutá ekonomika, našou prioritou sú nízke dane, našou prioritou je, aby ľudia, zamestnanci a rodiny mali viacej peňazí v peňaženkách,“ vyhlásil Gröhling.
Podpredseda SaS Ľudovít Paulis predstavil časový harmonogram kľúčových opatrení. V prvom roku chce strana presadiť rovnú 19-percentnú daň z príjmov pre zamestnancov aj firmy, zjednodušiť sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) a upraviť sociálne odvody pre živnostníkov z reálneho príjmu. V druhom roku plánuje nadviazať reformou odvodov a zavedením odvodových stropov.
Súčasťou šetriaceho plánu je aj výrazná redukcia byrokracie v druhom roku vládnutia, ktorá počíta s rušením zbytočných agend a štátnych úradov spolu s presúvaním či prepúšťaním ich zamestnancov. „Štát si nevie dovoliť platiť súčasné množstvo zamestnancov. Ale robí sa to tak, že zrušíte nezmyselnú agendu, tým pádom zrušíte nezmyselnú byrokraciu, tým pádom daný úrad je zbytočný, a tým pádom všetci ušetríme, že nemusíme platiť niečo, čo vo finále krajine vôbec nepomáha, ale škodí,“ vysvetlil podpredseda strany SaS Marián Viskupič.
Podľa neho dokáže len samotná komplexná reforma verejnej správy a zvýšenie jej efektivity ušetriť štátu minimálne jednu až dve miliardy eur ročne.
Ďalším pilierom šetrenia má byť podľa SaS zrušenie plošných a neadresných sociálnych dávok, ktoré Viskupič označil za falošnú solidaritu. Strana presadzuje ich nahradenie adresnou pomocou, ktorú má dostať ten, kto ju potrebuje, nie automaticky každý bez ohľadu na príjem. Zmeny by sa mali dotknúť aj 13. dôchodkov, energopomoci, ktorú chce SaS nahradiť príspevkom na bývanie, či obedov zadarmo pre deti.
Okrem toho Viskupič doplnil, že financie na prorastové opatrenia získajú zefektívnením štátnej správy a lepším výberom daní. Výsledkom tohto komplexného plánu má byť stabilizácia verejného dlhu a návrat k udržateľnému hospodárskemu rastu.
