Desivý rituál pred oltárom: Žene odsekli hlavu aj končatiny, dedinčania uverili, že je upírka
Kostol sv. Gála v Krakovanoch neďaleko Piešťan pôsobí navonok ako tichá gotická pamiatka. Ide o chrám pôvodne samostatnej obce Stráže, ktorá sa spomína už v Zoborskej listine z roku 1113.
Archeológovia pri výskume interiéru kostola v sonde pod podlahou, priamo pred hlavným oltárom, narazili na rituál zo 17. storočia. Pochovali tam váženú paniu, ktorej o pár týždňov odrezali hlavu i niektoré končatiny, pravdepodobne zo strachu, že vstane z mŕtvych.
Tajomstvo odhalil až výskum
Rímskokatolícky Kostol sv. Gála patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam piešťanského regiónu. Tajomstvo ukryté pod dlažbou presbytéria odkryl archeologický výskum Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch z roku 2010. Výsledky boli publikované v roku 2021 v knižke Archeologický výskum Kostola sv. Gála v Krakovanoch.
Jedna zo sond bola vytýčená v svätyni pred schodovými stupňami oltára. Archeológovia narazili v približne dvojmetrovej hĺbke na hrob približne 167 centimetrov vysokej ženy vo veku 30 až 39 rokov. V hrobe sa našli zvyšky odevu s jemnými bronzovými špirálkami, čo dokazovalo, že patrila k elite dedinskej komunity.
Odrezaná hlava a sánka pod lopatkou
Detailný antropologický rozbor kostry ukázal dodatočné manipulovanie s telom v krátkom časovom odstupe po pohrebe. Pravá dolná končatina bola v priehlavkovej časti oddelená a položená prstami nahor pri ľavom kĺbe kolena. Pozorovať bolo aj snahu oddeliť ľavú dolnú končatinu, ktorá ostala neprirodzene vyvrátená.
Lebka spočívala na tvárovej časti oddelená od chrbtice a bola pootočená vpravo. Po jej vybratí sa zistilo, že má oddelenú sánku zasunutú pod ľavou lopatkou. Množstvo klincov, 32 kusov, svedčí o opätovnom otvorení a zatvorení rakvy. Celú rakovu v zemi vykopali a otočili o 180 stupňov, aby sa nebožka nemohla dívať na oltár.
Z váženej panej sa stala revenantka
Podľa odborníkov ide o učebnicový príklad protivampirických opatrení. Ak po pohrebe v obci vypukla epidémia, hynul dobytok alebo sa ľuďom v snoch zjavovala „mora“, podozrenie padlo na čerstvo pochovaného človeka. Zmrzačenie nôh malo žene znemožniť chôdzu a odťatie hlavy so sánkou malo zničiť sídlo života.
Nález z Krakovian je unikátny tým, že sa neodohral na okraji cintorína, ale priamo na najčestnejšom mieste kostola. Strach z návratu mŕtvej bol v 17. storočí silnejší než rešpekt k šľachtickému pôvodu pochovanej i samotnému svätostánku.
Na Slovensku je viera v vampírov doložená aj ďalšími nálezmi. Telo ženy v kostole v Liptovskom Trnovci vykopali z hrobu a odťali mu hlavu „z tej príčiny, že vraj v noci mŕtva žena chodila mátať“. V Skalke nad Váhom preskúmali hrob človeka, ktorému chýbala hlava a telo bolo v hornej časti trupu zaťažené jedenástimi kameňmi.
Kostol sv. Gála v Krakovanoch
Gotická stavba s obdĺžnikovou loďou, polygonálnou svätyňou, sakristiou na južnej strane a mohutnou západnou vežou s troma gotickými portálmi pôvodne slúžila ako chrám samostatnej obce Stráže. Masívna veža plnila aj obrannú funkciu, čo dokazujú zachované štrbinové strieľne. V roku 1726 ju nadstavali do dnešnej ihlanovitej podoby s cibuľovitou baňou a vrcholovým dvojkrížom.
Pôvodné gotické rebrové klenby vo svätyni i sakristii sa zachovali v nezmenenej podobe. Kamenné rebrá spájajú valcové svorníky s ranogotickým erbom rodu Péčiovcov, ktorí obec vlastnili a považujú sa za možných stavebníkov kostola. Výnimočným objavom reštaurátorského výskumu z roku 2003 sú stredoveké figurálne nástenné maľby s výjavom Ukrižovania a podmaľba jazdcov na koňoch, ktorú odborníci interpretujú ako motív zo svätoladislavskej legendy.
