EÚ navrhuje účty na sociálnych sieťach od 15 rokov, Slovensko od 16
Európska komisia v septembri navrhla, aby si deti mohli založiť vlastný účet na sociálnej sieti až od 15 rokov. Slovensko chce zaviesť hranicu 16 rokov. Vyplýva to z návrhu európskej legislatívy EU Kids Act a z vládneho návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý parlament v októbri posunul do druhého čítania. Výbory ho majú prerokovať do 16. novembra a platiť by mal od roku 2027.
Podľa návrhu EU Kids Act by mal platiť zákaz sociálnych sietí pre deti do 13 rokov, s výnimkou detských videoplatforiem cez účet rodiča. Vo veku 13 a 14 rokov by deťom prislúchala jedna hodina denne pod rodičovským dohľadom a samostatný účet by mali mať od 15 rokov. Komisia k návrhu ešte zbiera spätnú väzbu. Podľa právnikov ho europarlament a vlády sotva schvália skôr ako v roku 2028.
Mladí žiadajú bezpečnejší dizajn platforiem
Martina Tóthová z Rady mládeže Slovenska sa na jar zúčastnila na rokovaní expertného panelu Európskej komisie o bezpečnosti detí online. Upozornila, že mladí ľudia trávia na sociálnych sieťach niekoľko hodín denne a sami sa sťažujú, že aplikácie ich nechcú pustiť od obrazovky. Riešením podľa nej nie sú zákazy, ale platformy bezpečné už od základu.
„EU Kids Act je treba vnímať skôr ako reguláciu systémových rizík než ako snahu vziať mladým internet,“ povedala Tóthová. V expertnom paneli sa mladí zamerali najmä na návykový dizajn, ktorý vnímajú ako hlavnú príčinu problému. Navrhli povinné hodnotenie dopadu algoritmov na deti, prísnejšiu reguláciu reklám a komercie mierené na deti, obmedzenie nekonečného scrollovania, automatického prehrávania či nočných notifikácií, ktoré rušia spánok.
Rovnaký postoj podľa nej panuje aj pri AI chatbotoch: nesmú byť navrhnuté tak, aby u mladých budovali nebezpečnú citovú závislosť.
Mladí sa necítia bezpečne, toxický je každý siedmy komentár
Slovenskí študenti sa na internete necítia byť dostatočne chránení súčasnými pravidlami. „Z prieskumov aj z našich diskusií jasne vyplýva, že sa mladí necítia bezpečne, keďže často čelia toxickému obsahu, nenávisti či kyberšikane,“ uviedla Tóthová.
Analýza projektu Spolu pre zdravé médiá, ktorú vytvorili Rada mládeže Slovenska a Česká rada detí a mládeže, skúmala toxicitu komentárov na desiatich vybraných slovenských facebookových profiloch. Výsledky ukázali, že z vyše 560-tisíc analyzovaných komentárov bolo takmer 78-tisíc toxických, teda približne 13,78 percenta. Toxický je tak priemerne každý siedmy komentár.
Zákazy podľa mladých nefungujú
Záverečná správa panelu sama pripúšťa, že v prvých výsledkoch zavedenia vekových obmedzení väčšina mladistvých zákazy obchádzala. Perspektívne však konštatuje, že zavedenie vekových hraníc je okamžitým opatrením na dosiahnutie dlhodobých cieľov, ktoré musí ísť ruka v ruke so zmenou sociálneho vnímania v celej spoločnosti.
Podľa Tóthovej plošné zákazy mladým zoberú prístup k hodnotnému obsahu a komunite a prinútia ich prejsť na neregulované platformy. Ako riešenie preto nepovažuje prístup zakazovať, ale investovať do offline priestorov, vzdelávania a tlačiť na veľké technologické firmy, aby boli platformy bezpečné už od základu.
Mladí v prieskumoch najviac podporujú prísnejšiu kontrolu a mazanie nebezpečného extrémistického obsahu priamo zo strany platforiem, ako aj vylepšenie detekčných algoritmov. „Veľké technologické firmy musia niesť systémovú zodpovednosť za to, čo im algoritmy podsúvajú. Nemôžeme čakať, že platformy, ktoré z tohto modelu profitujú, sa budú samovoľne filantropicky regulovať,“ konštatuje Tóthová.
Za najefektívnejšie riešenie považuje jednotné pravidlá na úrovni Únie. „Ak si každá krajina vytvorí vlastné pravidlá, vznikne chaos a príležitosti pravidlá obchádzať. Navyše, v momente, keď EU Kids Act prejde, začne platiť aj na Slovensku.“ Podobne uvažuje aj Komisia, ktorá koncom októbra na rok pozdržala rakúsky návrh zákazu sociálnych sietí pre deti do 14 rokov.
Kapacity by sa podľa Tóthovej oplatilo presunúť na zabezpečenie školských psychológov, komunitné miesta a vzdelávanie v mediálnej gramotnosti či kritickom myslení. „Všetkým viac pomôže, ak štát podporí tvorbu bezpečných komunitných centier a začne konečne poriadne investovať do školských psychológov a rozvoja učiteľov, ako sa spoliehať na dočasné a nefunkčné plošné reštrikcie,“ dodala.
